Americká vláda očakáva nukleárny úder
Americká vláda očakáva nukleárny úder na USA, nakupuje milióny podivných plastových rakiev!
Je to už niekoľko rokov, čo internetom a na YouTube prebehlo mnoho informácií ohľadom podivných udalostí, ktoré sa odohrávajú v Spojených štátoch a okolo ktorých sa rojí veľa dohadov a špekulácií. O čo ide konkrétne? Približne od roku 2000 začínajú po celom území USA, v blízkosti veľkých aglomerácií, vyrastať sklady pod šírym nebom, zvyčajne sa jedná o prenajaté pozemky, na ktorých kontraktorské spoločnosti pracujúce pre americkú vládnu agentúru FEMA uskladňujú milióny čiernych plastových nádob s vekom.
Jedná sa podľa zistení o rakvy. To by nebolo nijako podozrivé, v USA dochádza k ničivým tornádam a hurikánom, ktoré zanechávajú za sebou stovky, niekedy aj tisíce mŕtvych, avšak sú tu niektoré faktory, ktoré budia obrovské podozrenie. Takýchto úložísk a skladov týchto truhiel je po celom území USA niekoľko stoviek a mnohé z nich ešte neboli ani odhalené. Všetky sklady majú spoločného menovateľa: nachádzajú sa v blízkosti metropol, v blízkosti lokálnych dopravných komunikácií, ľudovo povedané "okresiek".
Ďalším podozrivým faktorom je počet týchto rakiev. Každé úložisko číta státisíce rakiev. Toto nemôže byť kvôli hurikánom, aj najničivejší hurikán totiž nezanechá viac ako niekoľko tisíc obetí, a to v prípade, že spolu s hurikánom dôjde i k záplavám, lebo práve záplavy si vyberajú viac obetí než samotný hurikán.
Že sa ale nejedná o rakvy pre prípadné obete hurikánu či tornád, to dosvedčuje rozmiestnenie týchto skladov po celom území USA, aj na americko-kanadskej hranici, ďalej v Colorade, v Utahu, v Montane a ďalších štátoch, kde možnosť výskytu hurikánu, záplav alebo tornád je minimálna či dokonca vylúčená.
Najväčšou záhadou je ale rozmer samotných rakiev. Do plášťovej rakvy by sa zmestilo viac ako jedno ľudské telo. Táto skutočnosť vyvolala na internete obrovské zdesenie a vlnu špekulácií. Veľkosť rakiev je naozaj čudná a ešte donedávna nebolo jasné, k čomu a akému účelu by také veľké rakvy mohli byť použité.
Pre prípadný jadrový úder na našom území boli už v časoch komunizmu vypracované smernice, ktoré sa týkali všetkého možného, od ochrany obyvateľstva, cez zásobovanie, ochranu vody atď., Ale čo ma veľmi zaujalo, to bola smernica pre nakladanie s pozostatkami zosnulých zasiahnutých radiáciou. Hoci to znie neuveriteľne, najťažšie nie je prežiť nukleárny útok alebo nájsť útočisko pred radiáciou, ale zaistiť pochovanie rádioaktívnych tiel. Dodnes neexistujú zaručené metódy a spôsoby likvidácie takýchto tiel. Telá nemožno spáliť, radiácia by sa dostala do ovzdušia s dymom. Nemožno ich pochovať do bežných hrobov, voda a dažďové zrážky by odplavili radiáciu z rozkladajúcich sa tiel do spodných vôd. Nikto netuší, akým spôsobom by sa pochovávali telá v masovom meradle v obývanom meste, ktoré by bolo zasiahnuté nukleárnym úderom "s presahom".
Tu si dovolím vysvetlenie. Počas Studenej vojny sa predpokladalo, že "full scale" nukleárna výmena medzi východom a západom sa bude primárne sústredí na vojskové pozície, kasárne, mosty, železnice, stanice, sklady, elektrárne a dôležité body infraštruktúry nepriateľa. Táto doktrína sa ale okolo roku 1984 v Moskve zmenila, pretože sovietska rozviedka sa nejakým spôsobom dostala k plánom amerických jednotiek na území NSR pre prípad vypuknutia vojny. Z nich vyplynulo, že Američania vedeli o tom, že Československo a Poľsko budú Sovietskemu zväzu slúžiť ako "nárazníkové zóny", na ktorých sa má odohrávať boj a mohutné presuny a zaujímanie úderných pozícií pozemných vojsk Varšavskej zmluvy. To bola konieckoncov Moskvou vytýčená a presadzovaná koncepcia, že v prípade útoku NATO by došlo k zastaveniu nepriateľa práve na našom a poľskom území.
Američania tak po nástupe Ronalda Reagana k moci zmenili svoju vojnovú doktrínu, presunuli na územie NSR rekonštruované balistickej rakety Pershing 1A a 1B a zamerali ich okrem Sovietskeho zväzu aj na územie ČSSR a Poľska, aby v prípade vojny udreli operačno-taktickými nukleárnymi zbraňami na tieto územia a sťažili tak pozemným armádam Varšavskej zmluvy, ktoré vtedy mali drvivú prevahu nad pozemnými vojskami NATO, pohyb a presuny na našom a poľskom území. Rakety Pershing boli zamerané celé české mestá, Mělník, Pardubice, Plzeň, České Budějovice, Ústí nad Labem. No, a práve pri takomto údere operačno-taktickú nukleárnu raketou dôjde k veľmi nechutnej veci. Výkon jadrovej hlavice sa pohybuje v desiatkach kiloton, čo je síce viac, než aký bol výkon atómovej bomby zvrhnutej na Hirošimu, ale nie je dostatočný na to, aby spopolnil a spálil ľudské telá na celom území. V takom prípade nastáva tzv. "Nukleárny presah", čo je v podstate situácia, kedy explózia jadrové zbrane popáli obyvateľstvo, zasiahne ho obrovskou dávkou tvrdého gama žiarenia, ale nezabije ho, teda nie hneď.
Títo preživší sú potom doslova "sekundárnymi jadrovými bombami", ktoré by musela naša armáda "eliminovať", aby nekontaminovali potraviny v krytoch, vodné zdroje a ostatné osoby nezasiahnuté radiáciou v krytoch. Všeobecná predstava, že po nukleárnom údere vyjdú sanitky a poskytnú prvú pomoc, je úplne vymyslená. Sanitky by ani nenaštartovali kvôli EMP , a tie, ktorým by sa to podarilo, by nemali po čom jazdiť, pretože ako ukázali sovietske testy na jadrovej strelnici v Semipalatinsku [ 2 ], jadrová zbraň zničí v okruhu až 10 kilometrov od epicentra všetky asfaltové povrchy, ktoré začnú horieť a zhoria zhruba po 40 minútach, pričom sa zmení povrch cesty tak, že asfalt sa premení na sklovitú hmotu so špicatými kryštálmi, ktoré prerežú okamžite všetky pneumatiky. Povrchy vozoviek bližšie ako 3 km od epicentra sa úplne odparia a piesok a kamene v podloží sa premenía na sklo.
To znamená, že ľudia zasiahnutí radiáciou a s popáleninami, by sa inštinktívne ako "zombia" snažili dostať pešo k najbližším nemocniciam, vodným zdrojom, potravinám. Armáda zaisťujúca situáciu v mestách v takom prípade by im nielen nepomohla, ale nedovolila by im ani sa priblížiť kvôli obrovskému riziku kontaminácie zdrojov určených pre prežitie, teda kvôli radiácii z ich tiel. Úroveň žiarenia ľudí zasiahnutých "jadrovým presahom" je tak obrovská, že v praxi by ich mohli ošetrovať len lekári v olovených anti-radiačných oblekoch a museli by sa na pacientovi striedať každých 5 až 7 minút, aby nedostali vysokú dávku radiácie od pacienta. Tie požiadavky väčšina pracovísk by nespĺňala a ponechať lekára u takto "žiariaceho" pacienta by znamenalo prísť nielen o pacienta, ale aj o doktora. Keď som sa spýtal, čo s tými ľuďmi by bolo, keby sa snažili dostať na ošetrenie do nemocníc za každú cenu, kolega mi povedal, že podľa situácie a podmienok na mieste samom by musel rozhodnúť veliteľ obrany krytu či sektora, ale de facto by šlo o jediné riešenie, zastrelenie týchto ľudí ešte skôr, než by dosiahli dverí nemocnice. Teda žiadny čajíček, priatelia.
To znamená, že väčšina toho, čo je možné vidieť vo filmoch o jadrovej vojne a hlavne o civilnej obrane, nie je pravda a je to propaganda. Po nukleárnom údere vo filmoch sa ľudia presúvajú do nemocníc, hľadajú pomoc, majú popáleniny a doktori a sestričky okolo nich lietajú v doktorandských plášťoch len tak. Toto je podľa kolegov úplne absurdné a nezodpovedá realite. A keď sme sa dostali v diskusii až k tomuto miestu, spýtal som sa, čo by sa urobilo s tými mŕtvymi telami. Na to existovala v ČSĽA údajne smernica. Mŕtve telá zasiahnuté rádioaktivitou by sa pochovávali do skál, kameňolomov a do hlbinných baní. To ma prekvapilo. Vo filmoch je totiž možné vidieť, že sa takéto telá pochovávajú do veľkých jám v krajine. Ale to je opäť vraj úplná hlúposť a odtrhnutie od reality. Telá sa podľa neho musia pochovávať do úplne nepriepustných podloží, do ktorých nezateká voda a z ktorých zároveň ani žiadna voda odtiecť nemôže. Pri pochovávaní do zeme by nasledovala sekundárna radiácia podzemných vôd, vyplavovanie radiácie z tiel do pôdy, rastlín, do riek a jazier, no proste chuťovka.
V tej chvíli som si spomenul na kauzu čiernych plastových rakvou v USA. Keď som mu to ukazoval, okamžite vedel, o čo ide. O zásypové kontajnery na pochovávanie tiel zasiahnutých radiáciou! Ide v podstate o logickú vec: tie rakvy sú natoľko veľké a rozmerné kvôli tomu, že každé jedno telo uložené do rakvy bude zasypané a obsypané v rakve inertným materiálom (napr. boričitý piesok) pohlcujúcim žiarenia z tela a rakva sa zaviečkuje. Vďaka tomu, že je plastová a s nepriedušným viečkom, ju bude možné uložiť a pochovať do akejkoľvek pôdy, nech už má podložie akékoľvek zloženie. Voda sa tak dovnútra rakvy nedostane a zároveň sa radiácia nedostane von. Záhada vyriešená. Teda nie tak celkom.
Týchto plastových rakiev sú na celom území USA v tejto chvíli uskladnené milióny. Sú systematicky rozmiestnené u každého väčšieho mesta. Americká vláda teda očakáva jadrový úder na svojom území, pripravuje sa na neho. Môžeme hovoriť o obavách z terorizmu, o špinavej bombe odpálenej teroristami, ale tam by nedošlo k tak veľkému ožiareniu tých ľudí, aby umierali v takých masových počtoch, v miliónoch, to je nezmysel. Toto znamená, že sa USA pripravujú na "úder od veľkého nepriateľa". A tým nemyslím ani Irán, ani KĽDR. Toto je príprava, dámy a páni, na regulárnu III. svetovú vojnu, jadrový konflikt s Čínou, Ruskom alebo dokonca s oboma naraz.
Na internete sa snaží dlhodobo skupiny provokatérov napojených na vojenské či spravodajské jednotky ideologického boja (psyops) celú kauzu plastových rakiev v USA debunkovať (vyvracať) tak, že ide o "obaly na rakvy", akési prepravné nádoby, aby sa normálne rakvy z dreva nepoškriabali , ide ale o tých istých debunkerov, ktorí vyvracali hypotézy, že v Iraku žiadne WMD nie sú s tým, že sa tam určite nájdu, pretože to predsa oznámila CIA, že tam sú, a tá sa nemýli, sú to tí istí debunkeri, čo tvrdia , že do Pentagonu naozaj narazilo dopravné lietadlo, skrátka psychologické operácie a ideologický boj na internete beží na plné obrátky, takže musíte používať vlastnú hlavu a posúdiť, čo je reálne a čo je len dezinformácia skupín, ktoré na internete vedú ideologický boj.
Rakvy sú v USA rozmiestnené tak, ako by ich rozmiestnila aj Československá armáda pred rokom 1989. Nie sú v blízkosti kľúčových diaľnic, vojenských inštalácií, mestských centier. To je logické, pretože prípadný ruský či čínsky úder strategickými raketami bude vedený v USA na centrá miest a ak by rakvy boli uskladnené tam, boli by údermi zničené a zhoreli by. Zároveň budú zničené komunikačné cesty hlavného významu, diaľnice, a ďalšie. Preto je väčšina týchto rakiev umiestnená blízko lokálnych okresných ciest, u nás by sme povedali ciest III. a nižšej triedy, aby dekontaminačné jednotky mali k rakvám zaistený prístup, ale zároveň, aby tieto sklady neboli príliš ďaleko od aglomerácií. Počíta sa totiž s tým, že po nukleárnej výmene sa dočasné velenia a preživší presunú z krytov práve do oblasti nepríliš vzdialených od miest, a tiež v týchto miestach (dnešného uskladnenia rakiev) väčšina z nich po presune za nejaký čas zomrie, na choroby z ožiarenia .
Na záver chcem upozorniť, že informácie uvedené nemusia znamenať hrozbu bezprostredne sa blížiacej jadrovej vojny medzi východom a západom, však ide o súhrn zistení a faktov vzťahujúcich sa k zjavným intenzívnym prípravám na takýto konflikt zo strany USA.
VK
Komentáre
Prehľad komentárov
Thank you! Quite a lot of forum posts.
how to buy essays online https://domyhomeworkformecheap.com how write essay https://bestmasterthesiswritingservice.com
dissertion meaning y32wnu
EugeneKeync, 6. 4. 2023 17:59