Choď na obsah Choď na menu
 


Hystéria okolo bankrotu Grécka

Hystéria okolo bankrotu Grécka

Autor: Květa Pohlhammer Lauterbachová - Publikované: 06.03.2015 09:16

Tlač

          Grécko nie strašiakom kvôli 322 miliardám eur, ktoré dnes dlhuje, čo obnáša 175% jeho HDP. Navyše krajiny BRICS radi poskytnú úver a pritom sa zbavia dolárového šrotu.

 

            Mediálne štvanice proti Grécku ukazujú, ako mierová a spolupracujúca je Európska únia. Grécko sa stalo pre finančné trhy strašiakom. Nemecké a francúzske banky sa riskantných dlhopisov snažili zbaviť rôznymi spôsobmi a záťaž bola prenesená z veľkej časti na európskych daňovníkov. 

            Grécko však nie je strašiakom kvôli oným 322 miliardám eur, ktoré dnes dlhuje, čo obnáša 175% jeho HDP, ale z úplne iného dôvodu. 

            V prípade, že by Grécko vyhlásilo skutočne bankrot, znamenalo by to, že by vybuchlo 26 biliónov - čítate správne - 26 tisíc miliárd v podobe derivátov, ktoré boli uzavreté ako poistenie proti nezaplateniu dlhov  a pádu Grécka do temnej priepasti, ktorú vraj predstavuje odchod z eurozóny.

            Konšpirátori sa dohadujú, či by v tomto prípade vystúpilo Grécko i z NATO. Takáto otázka zatiaľ nie je na programe dňa. Turecko nie je v EÚ, a napriek tomu je v NATO. Pri gréckom Grexit, ako tomu hovoria masmédiá, by prišli o peniaze veritelia. To sú banky, veľkí investori, penzijné fondy a poisťovne a tiež európski daňoví poplatníci, ktorí navyše prispeli na vytvorenie záchranných fondov EFSF a ESM. 

            Tieto fondy pomohli situáciu dočasne upokojiť a posunúť problém do budúcnosti. Lenže straty zo stávok špekulantov nie je schopné zaplatiť celoplanetárne hospodárstva, leda tak desať zemeguľí. 

            O najviac peňazí prídu pochopiteľne Nemci, preto tak hysterické reakcie nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho v Bundestagu. Nemci postavili svoje exportné úspechy na lacnej práci krajín bývalého východného bloku, stláčanie miezd svojich ľudí aj v Nemecku a na absolútne ekonomicky neodôvodniteľných výhodách z politicky pretlačenej a predčasne zavedenej európskej mene euro. Preto nie sú bez viny, ak prídu teraz o svoje iluzórne zisky.

            Bývalý guvernér ČNB, Pavol Kysilka, v pondelňajšej Babišovej hlásnej trúbe tvrdil, aj my vraj budeme profitovať ako Nemci, keď euro prijmeme. Alebo ako Rakúšania, ktorí vôbec vytvorili od roku 2000 rekordné exportné prebytky svojej histórie, čo je celkom prúser. 

            A Nemci i Rakúšania sa budú veľmi čudovať, až už nebude nikoho, kto by na dlh od nich mohol ich vysoko sofistikované produkty kúpiť. Postaviť blahobyt krajiny na trvalom prebytku obchodnej bilancie, to je číra naivita, ktorá vedie ku konfliktom a vojnám.

            Po zavedení eura začala v južných štátoch dramaticky padať priemyselná výroba. To aj z inej príčiny, než len kvôli zavedeniu eura, ale rovnako. Euro, namiesto aby pomohlo rozdiely vyrovnávať, ich naopak prehĺbilo. Vybrali sme pre istotu vývoj výroby statkov investičného charakteru, obdobný vývoj je u celkového indexu priemyselnej výroby - kľúčového z hľadiska zamestnanosti.

            Umelá mena euro poškodila vo svojom dôsledku všetky štáty, nielen tie z juhu. To sa ukáže až teraz. A pevne dúfam, že ako ju prijme Česká republika, toto nezodpovedné dobrodružstvo s eurom skončí. 

            Ak by Grécko bolo zahnané do kúta a vystúpilo z eurozóny, hrozí dominový efekt a možno očakávať, že bude nasledovať Španielsko a Portugalsko, ktorých médiá teraz vedú proti Grécku zúrivú kampaň. Gréci vraj "nechcú dodržiavať zmluvy a chcú žiť na úkor ostatných Európanov".

Karta, o ktorej sa nehovorí

            Nikde sme sa nedozvedeli, že pri prvom nápore krízy na Grécko - ešte pred nástupom desivého vyčíňania Trojky - dostala grécka vláda, vedená vtedy premiérom Kostasom Karamanlis, ponuku úveru vo výške 250 miliárd eur so splatnosťou 5 rokov  zo strany medzinárodného konzorcia podnikov Scandig.org. 

            Toto podnikateľské zoskupenie firiem zo severských krajín: Švédska, Nórska, Dánska, Estónska a Lotyšska a Litvy by poskytlo úvery Grécku za exkluzívne právo ťažiť ropu a plyn v Egejskom mori. Karamanlisova vláda reagovala na ponuku vtedy tak, že sa odvolala na blížiace sa voľby, ktoré jej bránia podpísať tak výnimočný kontrakt. 

            Kostas Karamanlis je synom bývalého gréckeho prezidenta Konstantina Karamanlisa a bol viceprezidentom EPP (Európskych ľudovcov) od roku 1999-2006. Ani neskoršie ministerský predseda diskusiu na túto tému nepripustil. Namiesto toho prišla Scandig.org odpoveď z USA a Izraela, že tejto téme už bola venovaná pozornosť a ďalšie pokusy získať grécky plyn sú bezpredmetné.

            Je potrebné ešte spomenúť, že zisky z ťažby mali byť rozdelené v pomere 80:20, teda iba 20 percent pre Grécko. Na vrtoch malo pracovať 90% Grékov a pre transporty by boli využívané výlučne grécke lode. Tomu sa hovorí kšeft. 

            Namiesto toho nedovolil v roku 2010 ministerský predseda Jorgos Papandreou (PASOK - socialisti) pokračovať v ďalších geologických prieskumoch, ktoré vykonávali Francúzi spolu s Grékmi na Kréte, kde objavili veľké ložiská 99% čistého, okamžite použiteľného plynu. 

            Papandreou vtedy tvrdil, že v Grécku žiadny plyn nie je. Tento lúpežný politík priamo a nehanebne klamal  , tu to máte na videu. To, čo grécki vedci tvrdili už dávno, sa ukázalo byť pravdou. Nórska firma TGF-No tvrdí s odvolaním sa na satelitné snímky, že v okolí Kréty sa nachádza 6 miliárd barelov ropy. Grécko mohlo svoju situáciu už dávno riešiť, ale má smolu podobne ako všetky krajiny, ktoré majú plyn a ropu. Má sa stať Grécko ďalšie Líbyou?

Grécko na rázcestí

            Krajiny BRICS usilujú o multipolárny svet. Preto založili novú rozvojovú banku a vytvárajú systém, ktorý umožní obchodovať medzi sebou navzájom v národných menách. Karty sú rozdané. Čína sa jasne vyjadrila pre podporu Ruska, ak budú ohrozené jeho záujmy. 

            Tieto varovné slová by mal Západ brať smrteľne vážne. Grécka vláda má niekoľko možností, ako hýbať šachovými figúrkami. Nemusí sa nechať naďalej ponižovať. Krajiny BRICS jej rady poskytnú úver a zbavia sa svojho dolárového šrotu. Gréci splatia svoje záväzky peniazmi, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. 

            Alebo sa odvráti od EÚ a rozohrá partiu s USA a Izraelom, ktoré od začiatku bránili uzavretiu kontraktov na ťažbu plynu a ropy. To, ako to dopadne, ukáže budúcnosť.

            Nebudú to ale Nemci, kto zvíťazí, nech sa Wolfgang Schäuble hnevá, ako chce. Na akú stranu sa prikloní Varoufakis, ťažko v tejto fáze povedať. Ak je však zástancom JM Keynesa a dokonca - ako tvrdí s výhradami, "je marxista", mal by sa prikláňať k modelu bipolárneho sveta. V tom prípade je riešenie naporúdzi. Nechajme sa prekvapiť. O tzv. "Lenivé Rieky" tu ale naozaj nejde.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.