Ivan Mikloš: Ukrajina bola v zajatí oligarchov. To končí.
Jan Žižka23.2.2015
Pomoc Ukrajine už nie je čisto ekonomickou záležitosťou."Je tiež o tom, či bude Západ akceptovať správanie, aké predvádza putinovské Rusko," hovorí v rozhovore strojca slovenských reforiem a bývalý minister financií Ivan Mikloš. Teraz radí kyjevskej vláde, ako na ekonomické reformy a ako ich politicky presadiť.
Ivan Mikloš, bývalý minister financií Slovenska. Bývalý slovenský minister financií Ivan Mikloš v rozhovore pripomína, že Kyjev sa v roku 1994 dobrovoľne vzdal jadrových zbraní. Na základe toho USA, Veľká Británia a Rusko garantovali Ukrajine územnú celistvosť a zvrchovanosť."Potom sa jeden z týchto garantov stal agresorom," hovorí slovenský politik a ekonóm. Ak by na to Západ nezareagoval a Ukrajine nepomohol, bol by to šialene nebezpečný precedens.
Nádej pre ukrajinskú ekonomiku podľa Mikloša stále žije okrem iného preto, že zo súčasného zúfalého stavu už nemôžu profitovať ani tamojší zbohatlí podnikatelia - oligarchovia. Mikloš ďalej upozorňuje, že keď niekto robí reformy len preto, aby vyhovel niekomu zvonku, dopadne to ako v Grécku. Eurozóna podľa neho potrebuje nové pravidlá - vrátane možnosti vylúčenia z eurozóny.
"Ide o to, aby tu znovu nevznikali také absurdné situácie ako teraz v Grécku. Grécka vláda má dnes silný politický mandát neplniť pravidlá, ktoré od neho požadujú veritelia. Vlády veriteľských krajín ale majú silný politický mandát s týmto postojom nesúhlasiť. Keby sme mali mechanizmus vystúpenia alebo vylúčenia z eurozóny, takáto situácia by zrejme nevznikla, "vysvetľuje Mikloš.
ČESKÁ POZÍCIE: Ukrajinská ekonomika bola v veľa zlom stave už predtým, než na východe krajiny vypukla vojna. Nie je z ekonomického hľadiska tamojšia situácia úplne beznádejná?
MIKLOŠ: Beznádejná nie je. Ekonomická situácia nie je nikdy beznádejná, ekonomiku je vždy možné zlepšiť, zreformovať, opraviť. Ale zúfalá tá situácia je. Od pádu komunizmu sa tam nerobili potrebné zmeny a reformy. Zem bola zle riadená. Bola tam obrovská korupcia, ekonomika akoby v zajatí oligarchov.
Keď padol komunizmus, Ukrajina mala podobný hrubý domáci produkt na obyvateľa nielen ako Poľsko, ale napríklad aj Bielorusko. Zhruba pred rokom, teda ešte pred vojnou, už bol poľský HDP trikrát vyšší. Dnes je v Poľsku už štyrikrát vyšší, v Bielorusku je viac ako dvojnásobný. O bieloruských číslach je možné pochybovať, ale vyššiu ekonomickú úroveň ako Ukrajina má Bielorusko každopádne.
ČESKÁ POZÍCIE: To je zaujímavé. V Ukrajine - na rozdiel od Bieloruska - sa predsa uskutočnili určité zmeny smerom k demokracii vrátane oranžovej revolúcie. A mnohí predpokladali, že aj smerom k výkonnejšej ekonomike. To sa vôbec nepotvrdilo?
MIKLOŠ: Polovičaté reformy sú niekedy horšie ako žiadne. Polovičaté reformy síce uvoľnili doterajšie pravidlá, ale potom už nevznikli inštitúcie a pravidlá normálne fungujúcej trhovej ekonomiky. Jednou z hlavných príčin zúfalého stavu je nedostatočná liberalizácia a deregulácia.
Ukrajina dodnes neliberalizovala ceny plynu, elektriny a tepla. Z takto deformovaných pravidiel profitovali oligarchovia, ktorí bránili potrebným zmenám.
Úplne opačným príkladom je Estónsko - prvá postkomunistická krajina, ktorá liberalizovala energetický trh. Nevznikli tam žiadne disproporcie medzi regulovanými a neregulovanými cenami, na ktorých by mohol niekto zarábať. V Estónsku je najnižšia miera korupcie z postkomunistických krajín a nemajú tam oligarchov ukrajinského typu.
ČESKÁ POZÍCIE: Keď teraz budete hovoriť v Ukrajine, že je potrebné dvíhať ceny, väčšina ľudí vám asi neuverí. Neobávate sa veľkého sociálneho napätia?
MIKLOŠ: Situácia na Ukrajine je už dnes taká, že to jednoducho urobiť musí. Nová vláda sa zaviazala k liberalizácii potom, čo skončí vykurovacia sezóna. A ten náraz bude naozaj dramatický. Úplne kľúčové je, že Ukrajina musí zvládnuť ozdravenie verejných financií. Vlani mala deficit zhruba desať percent HDP. Celú polovicu tohto deficitu tvoria dotácie cien plynu a tepla.
Umelo držaná cena plynu navyše nevytvára tlak na reštrukturalizáciu ekonomiky a energetické úspory. S plynom sa plytvá. Ukrajinci pritom majú aj svoje zásoby plynu, ale pri takto regulovaných cenách ani nemá zmysel investovať do ťažby.
ČESKÁ POZÍCIE: Nehrozí v Ukrajine niečo podobné ako v Grécku? Potom, čo Gréci už s reformami predsa len začali, sa tam dostala k moci strana, ktorá ich chce zase zastaviť. Nemôže potom tiež súčasná ukrajinská vláda stratiť podporu?
MIKLOŠ: Reformy sú dnes z 90 percent politický problém a len z desiatich percent problém technický. Po 25 rokoch od pádu komunizmu už vieme, čo funguje a čo nefunguje. Ale reformy sú väčšinou spojené s obavami ľudí. Navyše mnohé reformy prinášajú najskôr náklady, ich efekt sa dostavuje s oneskorením.
Je preto veľmi dôležité, aby sa s potrebou reforiem stotožnili politici a vlády. Anglicky sa tomu hovorí reform ownership, vlastníctvo reforiem. Vláda musí robiť reformy, pretože to krajina potrebuje a je to v záujme jej obyvateľov. Nie preto, že ich požaduje niekto zvonku. Inak to dopadne ako v Grécku. Ale máme aj opačné príklady krajín ako Slovensko, Poľsko, pobaltské štáty.
Nám reformy pomohli
ČESKÁ POZÍCIE: Politici, ktorí robili reformy na Slovensku, ale neskôr tiež stratili popularitu.
MIKLOŠ: Ale nie preto, že robili reformy. Naša SDKÚ bola najsilnejšou stranou v dvoch reformných vládach Mikuláša Dzurindu. Po osemročnom pôsobení vo vláde v jednom kuse od roku 1998 do roku 2006 SDKÚ dosiahla historicky najlepší výsledok. V roku 2002 sme mali 15,3 percenta, v roku 2006 potom 18,3 percenta.
ČESKÁ POZÍCIE: Kvôli čomu ste teda potom tú popularitu stratili?
MIKLOŠ: Neskôr sme pripustili rozpad ďalšej vlády, ktorú viedla Iveta Radičová. Vlastne sme odovzdali moc Robertovi Ficovi. Ale vďaka reformám sme predtým skutočne mali historicky najlepší výsledok. Zoberme si aj ďalšie krajiny. Lotyšsko a Estónsko robili veľmi ťažké, naozaj drastické reformy. A ich vlády boli tiež znovu zvolené.
Najvýraznejšou je príklad Lotyšska, ktoré malo počas krízy v rokoch 2008 až 2010 najväčší prepad HDP. Pokles o 18 percent počas troch rokov. Všetci, vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF), lotyšskej vláde radili devalváciu meny. Lotyši to odmietli, nechali svoju menu lat pevne naviazanú na euro. Urobili ale takzvanú vnútornú devalváciu - znížili platy vo verejnej sfére o 26 percent. A politici, ktorí to urobili, boli potom znovu zvolení.
ČESKÁ POZÍCIE: Nie je Ukrajina úplne iný prípad? Pobaltie bolo ochotné urobiť všetko, aby sa odpútalo od Ruska. Ukrajina je ale, pokiaľ ide o vzťah k Rusku, dlhodobo vnútorne rozpoltená.
MIKLOŠ: V žiadnej krajine nie je situácia úplne totožná ako v inom štáte. Len na prípadoch konkrétnych krajín ukazujem, aké dôležité je to vlastníctvo reforiem. Ak vláda nerobí reformy pod tlakom zvonka, ale pretože ich chce urobiť v prospech vlastnej krajiny, nie je natoľko veľká hrozba, že ľudia tieto reformy odmietnu.
My sme podobne ako Lotyši odmietli rady Medzinárodného menového fondu a prevádzali ešte radikálnejšie zmeny. MMF nás odrádzal od daňovej reformy, ktorú považoval za príliš riskantnú. Neposlúchli sme a dosiahli, že slovenská ekonomika raketovo rástla. Získali sme veľké investície. Tiež pre Ukrajinu bude kľúčové, do akej miery sa ľudia a ich volení reprezentanti sami stotožnia s potrebou reforiem.
ČESKÁ POZÍCIE: Bude Ukrajina zároveň potrebovať masívnu pomoc zo zahraničia?
MIKLOŠ: Áno. Ukrajina už dnes nevyhnutne potrebuje reštrukturalizáciu dlhu. Ukrajina potrebuje 45 miliárd dolárov v priebehu najbližších dvoch rokov. Samozrejme v pôžičkách, ktoré - ak ekonomiku skutočne naštartuje - bude schopná vrátiť.
ČESKÁ POZÍCIE: Poskytne Západ takú pomoc, ak by vojna na východe krajiny pokračovala? Vojnová ekonomika môže byť považovaná za čiernu dieru, do ktorej rovnako nemá zmysel nič strkať ...
MIKLOŠ: To ale nie je len o ekonomike .Dnes je to tiež o tom, či bude Západ akceptovať takéto správanie, aké predvádza putinovské Rusko. Je nutné neustále pripomínať, že Ukrajina sa v roku 1994 dobrovoľne vzdala jadrových zbraní. Na základe toho USA, Veľká Británia a Rusko garantovali Ukrajine územnú celistvosť a zvrchovanosť .Potom sa jeden z týchto garantov stal agresorom. Ak by na to Západ nezareagoval a Ukrajine nepomohol, bol by to šialene nebezpečný precedens.
ČESKÁ POZÍCIE: Skepsa Západu sa môže týkať aj toho, komu by mal vlastne na Ukrajine pomáhať.
MIKLOŠ: Ukrajina teraz má takého prezidenta a takú vládu, aké nikdy nemala - kvalitnú, so silným proreformným a proeurópskym mandátom. To je výhoda. Tú vládu tvoria väčšinou schopní technokrati vo veku od 30 do 40 rokov - ľudia s manažérskymi skúsenosťami a s veľkým ťahom na bránku.
Určitou nevýhodou ale je, že mnohí z nich nemajú politické skúsenosti. A ďalším hendikepom môže byť, že v Ukrajine doteraz nemali štandardne fungujúci parlamentný systém, kedy je vláda tvorená koalíciou na základe spoločného programu a koaliční poslanci presadzujú vládne návrhy. Doteraz parlament fungoval úplne inak. Oligarchovia a bohatí ľudia si platili svojho poslanca.
ČESKÁ POZÍCIE: Ale oligarchovia nezmizli, jeden z nich sa dokonca stal prezidentom.
MIKLOŠ: Oligarchovia nezmizli, ale pochopili jednu dôležitú vec. Ukrajina sa dnes dostala do situácie, kedy už ide o to, či tu vôbec táto krajina bude, alebo nebude. Myslím, že aj oligarchovia dnes chápu potrebu zmien, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie a posilnia funkčnosť vlády, ďalších inštitúcií, vymáhateľnosť práva. Niektorí oligarchovia dokonca dávali vlastné peniaze na posilnenie ukrajinskej armády. Je tu nádej, že aj oligarchovia akceptovali nevyhnutnosť zmien.
Zneužitý Gazprom
ČESKÁ POZÍCIE: Kritici súčasného ukrajinského vedenia tvrdia, že vzišlo z nelegitímneho puču. Čo si o tom myslíte?
MIKLOŠ: To si vôbec nemyslím. Čo je tu nelegitímneho? Parlament, ktorý vzišiel z predchádzajúcich volieb, odvolal starú vládu. Bývalý prezident opustil krajinu, pretože spáchal vlastizradu. To, prečo to urobil, je už dnes doložené trebárs príbehom oligarchu Dmytro Firtaša.
Gazprom nedal Firtašovi miliardy dolárov nadarmo. Krásne to ilustruje, ako funguje ruská mocenská politika a ako sú zneužívané podniky typu Gazprom na mravnú skazu alebo ovplyvňovanie politikov v iných krajinách.
Firtaš vyrástol na tom, že mu Gazprom predával plyn za výrazne nižšie ceny, než boli tie svetové. A on potom plyn predával ďalej ako v Ukrajine, tak na Západe za svetové ceny. Vďaka jeho finančnej podpore sa stal prezidentom Viktor Janukovyč. Je evidentné, že Gazprom nedal Firtašovi miliardy dolárov nadarmo. Krásne to ilustruje, ako funguje ruská mocenská politika a ako sú zneužívané podniky typu Gazprom na mravnú skazu alebo ovplyvňovanie politikov v iných krajinách.
ČESKÁ POZÍCIE: Nie je problém v tom, že všetky zmeny sa uskutočňovali pod tlakom ulice - alebo presnejšie Majdanu?
MIKLOŠ: Okolo stovky ľudí na Majdane zomrelo len preto, že verejne vyjadrovali svoj názor. Rovnako ako väčšina Ukrajincov nesúhlasili s tým, že vtedajší prezident zavrhol európsku perspektívu ich krajiny. A legitimita Majdanu bola následne potvrdená voľbou nového prezidenta Petra Porošenka a novej vlády.
Už dočasná vláda Arsenija Jaceňuka mala legitimitu vyplývajúcu z parlamentu. Iste, nemala legitimitu vyplývajúcu z nového parlamentu v novej situácii. Ale teraz už Ukrajina má nový, demokraticky zvolený parlament. A z neho vzišla koaličná vláda so silným reformným a európskym mandátom.
ČESKÁ POZÍCIE: Povedali ste, že je tu určitá paralela medzi koncom mečiarizmu na Slovensku a súčasnou situáciou po odchode Viktora Janukovyča v Ukrajine. V čom tú paralelu vidíte?
MIKLOŠ: Žiadna paralela nie je stopercentná. Istá podobnosť tu je, situácia na Ukrajine je ale oveľa zložitejšia. My sme chvalabohu nemali vojnový konflikt, nebola ohrozená zvrchovanosť a územnú celistvosť krajiny. Ale Slovensko bolo izolované a Vladimír Mečiar otvorene priznával, že keď nás nebudú chcieť na Západe, v Európskej únii, prikloníme sa k Rusku.
Paralela je aj v tom zdedenom stave ekonomiky, ktorý zase chvalabohu nebol na slovenskom až tak zlý, ako je dnes na Ukrajine. Ale zlý bol. Tri najväčšie banky vlastnené štátom boli na pokraji krachu, štát si požičiaval za 25 percent ročne, neplatil svoje záväzky, bol tu obrovský deficit a dlh, veľká platobná neschopnosť a korupcia.
ČESKÁ POZÍCIE: Ako ste sa stal poradcom ukrajinskej vlády pre ekonomiku? Niekto vás tam vyslal?
MIKLOŠ: Nikto ma nevyslal. Jazdím na Ukrajinu od marca minulého roka, kedy som sa zúčastnil prvej medzinárodnej konferencie o pomoci tejto krajine. Od tej doby tam jazdím pravidelne. Dostal som ponuku na spoluprácu od ukrajinského think tanku Vox Ukraine a Národnej reformnej rady. Táto rada sa podobá rade NERV, ktorú ste mali v Česku.
Neskôr som dostal ponuku tiež od novej ukrajinskej ministerky financií a od ministra hospodárstva. A tiež som členom neformálnej skupiny hlavne amerických a kanadských ekonómov, profesorov, poradcov i bývalých politikov, ktorá sa tiež snaží radiť Ukrajine.
ČESKÁ POZÍCIE: Nehrozí, že poradcovia, ktorí príliš nepoznajú situáciu v danej krajine, narobia viac škody ako úžitku? Čo hovoríte výrokom Václava Klausa, ktorý kritizoval zahraničných poradcov z doby českej ekonomickej transformácie?
MIKLOŠ: Rovnako ako sú rôzni ľudia, rôzni politici či novinári, sú tiež experti rôzni. Lepší aj horší. Tú výhradu Václava Klausa chápem, najmä ak k nám spočiatku jazdili radiť ľudia, ktorí poznali centrálne plánovanú ekonomiku len z učebníc. Aj keď možno študovali na najlepších univerzitách.
Na druhej strane som mal aj veľa pozitívnych skúseností. Keď sme sa za prvej Dzurindovej vlády venovali ozdraveniu bankového sektora a prípravou bankrotovej legislatívy, spolupracovali sme so špičkovými expertmi Svetovej banky. Ale stále platí, že len na zahraničných poradcoch to stať nemôže - najdôležitejšie je to vlastníctvo reforiem, o ktorom som hovoril.
Lepšie s eurom, alebo bez neho?
ČESKÁ POZÍCIE: Je na tom dnes lepšie Česko bez eura, alebo Slovensko s eurom? Neukázala hospodárska kríza, že je lepšie si zachovať určitú pružnosť? Teda vlastnú menovú politiku?
MIKLOŠ: Nemyslím si, že by to platilo v prípade malej otvorenej ekonomiky, akou je tá slovenská alebo česká. Globálna konkurencia je totiž vlastne súťažou o dve komodity - o kapitál a o talenty. A v tomto zmysle bolo euro jedným z faktorov, ktoré nám pomohli.
Pokiaľ ide o tú nezávislú menovú politiku, chcel by som pripomenúť jeden pojem z ekonomickej teórie - anglicky sa mu hovorí impossible trinity. To znamená, že v malej, otvorenej ekonomike nemôžete mať tri veci súčasne - voľný pohyb kapitálu, stabilný kurz vlastnej meny a nezávislú menovú politiku. Kapitál, ktorý sa prelieva z krajiny do krajiny, je totiž oveľa väčší ako rezervy centrálnej banky. Stabilný kurz si teda môžete zaistiť práve prijatím eura.
ČESKÁ POZÍCIE: Eurozóna sa počas krízy dostala do problémov a jej členovia museli zachraňovať krajiny, ktoré na tom boli najhoršie .Predovšetkým Grécko. Slovenská verejná mienka asi vníma grécky faktor ako pomerne veľký problém?
MIKLOŠ: Verejná mienka to samozrejme ako problém vníma. Ale zároveň Slovensko stále patrí ku krajinám, kde je najvyššia podpora členstva v Európskej únii, ako aj v eurozóne. A môžem uviesť ešte jeden ilustračný argument v prospech členstva v eurozóne.
Keď sa pred niekoľkými rokmi automobilka Volkswagen rozhodovala, kam umiestni veľkú investíciu, zvažovala jednotlivé krajiny višegrádskej štvorky .Nakoniec vyhralo Slovensko, Volkswagen rozšíril svoje výrobné kapacity v Bratislave. A automobilka explicitne uviedla ako hlavný dôvod práve to, že Slovensko je členom eurozóny.
ČESKÁ POZÍCIE: V tomto prípade to je jasné. Ale asi sa nedá úplne jednoznačne povedať, že by Slovensko vďaka euru získalo jasné výhody oproti Česku. Alebo áno?
MIKLOŠ: To sa povedať nedá, pretože dôležitejšie sú podľa mňa ekonomické reformy a celkové prostredie. Dokladajú to čísla o príleve zahraničných investícií do štyroch vyšehradských krajín a Slovinska. V rokoch 2001 až 2006 malo z tejto pätice najvyššej príliv Slovensko, ktoré v tom čase realizovalo zásadné reformy. V rokoch 2006 až 2012 na tom bolo naopak najhoršie.
Keby chcel niekto tvrdiť, že sa na investíciách nepriaznivo prejavilo zavedenie eura, mohol by to využiť ako argument. Ale ten príklad Volkswagenu ukazuje, že eurom to nebude. Je to tým, že na slovenskom od roku 2006 vládol Robert Fico, ktorý v reformách nepokračoval. Dokonca niektoré zrušil. Podnikateľské prostredie sa zhoršilo, dane sa zvýšili, trh práce je menej flexibilný.
ČESKÁ POZÍCIE: Počas hospodárskej krízy v Česku podpora zavedenia eura silne klesla. Predstavte si, že by ste sa dnes stal českým ministrom financií. Ponáhľal by ste sa vstupom do eurozóny?
MIKLOŠ: Na podobnú otázku som niekoľkokrát zodpovedal v Poľsku. To je podstatne väčšia krajina, Česko má v tomto ohľade bližšie ku Slovensku. Napriek tomu by moje odpovede v Poľsku i Česku boli podobné. Určite by som robil všetko pre to, aby tá či ona krajiny plnila všetky kritériá pre zavedenie eura a aby mala pružné trhy, zdravú a konkurencieschopnú ekonomiku.
So samotným rozhodnutím by som ale možno ešte počkal, ako bude vyzerať budúca eurozóna. Je evidentné, že aj po tom, čo sa dnes deje v Grécku, eurozóna potrebuje nové pravidlá. Podľa mňa tu napríklad chýba pravidlá nielen pre vystúpenie, ale tiež pre vylúčenie z eurozóny.
ČESKÁ POZÍCIE: Chceli by ste vylúčiť Grécko z eurozóny?
MIKLOŠ: Ide o to, aby tu znovu nevznikali také absurdné situácie ako teraz v Grécku. Grécka vláda má dnes silný politický mandát neplniť pravidlá, ktoré od neho požadujú veritelia. Vlády veriteľských krajín ale majú silný politický mandát s týmto postojom nesúhlasiť. Keby sme mali mechanizmus vystúpenia alebo vylúčenia z eurozóny, takáto situácia by zrejme nevznikla.
Tri štvrtiny Grékov sú síce proti vystúpenie z eurozóny, ale zároveň značná časť týchto ľudí volila stranu, ktorá sľúbila taký program, ktorý musí znamenať opustenie eurozóny. Voliči môžu odmietnuť pravidlá hry menovej únie, ale mali by zároveň vedieť, že to znamená odchod z eurozóny.
Tsipras ako nový Lula, alebo Chávez?
ČESKÁ POZÍCIE: Smeruje teda všetko k vystúpenie Grécka z eurozóny?
MIKLOŠ: To závisí na novej gréckej politickej reprezentácii. Ak by trvala na tom, čo sľúbila vo voľbách, potom celkom určite áno. Denník Financial Times vyšiel po gréckych voľbách s titulkom, že všetko závisí na tom, či víťaz volieb Alexis Tsipras bude ako Lula da Silva alebo Hugo Chávez.
Bývalý brazílsky prezident Lula vyhral voľby s pomerne populistickou ľavicovou rétorikou, ale keď sa stal prezidentom, robil reformy a naopak zmodernizoval svoju krajinu. Bývalý venezuelský prezident Hugo Chávez vyhral s podobnou rétorikou, možno ešte radikálnejšie. Ale tiež ju potom napĺňal. Dnes je na tom Brazília oveľa lepšie.
ČESKÁ POZÍCIE: Vy vlastne vyzývate k neplnenie volebných sľubov ...
MIKLOŠ: To nie. Premiéra Tsiprasa k ničomu nepozývam. Ale nechcel by som byť v jeho koži. Buď nesplní to, čo sľuboval, a podvedie voliča, alebo to splní a spôsobí veľmi zlý koniec Grécka.
ČESKÁ POZÍCIE: Slovensko je medzi chudobnejšími krajinami eurozóny skôr výnimkou. Na rozdiel od Slovinska, Grécka, Portugalska alebo Španielska zatiaľ nezažilo žiadny vážny problém. Zdá sa, že všetkým týmto krajinám sa zavedenia eura nevyplatilo.
MIKLOŠ: Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo my sme robili reformy, napríklad Slovinsko ich nerobilo. Neprivatizovalo veľké priemyselné podniky, ale ani banky. Tie boli obrovským zdrojom korupcie, po finančnej kríze sa zrútili.
Keď sme na slovenskom prevzali moc po Mečiarovi, tri najväčšie štátne banky boli na pokraji kolapsu. My sme ich reštrukturalizáciu a bolo to strašne drahé - stálo to dvanásť percent HDP. Potom sme ich privatizovali. Prešli sme podobným ozdravením bankového sektora ako Česko.
ČESKÁ POZÍCIE: Platí teda, že ak vláda určitého štátu robí nerozumná politiku, prejaví sa to silnejšie, keď je táto krajina členom eurozóny?
MIKLOŠ: Áno. Grécko je toho príkladom. Nerozumne sa tam nesprávala nielen vláda, ale aj súkromná sféra. V ďalších krajinách, ako je Španielsko alebo Írsko, dokonca vláda žiadnu nerozvážne politiku nerobila. Ale nafúkli sa tam bubliny práve v súkromnej sfére - najmä pokiaľ ide o ceny nehnuteľností.
Eurozóna je skutočne nebezpečná v tom, že môže akoby figovým listom zakrývať zlú politiku. Kým v rokoch 1999 až 2009 v Grécku výrazne rástli reálne mzdy, v Nemecku klesali .A Grécko si pritom v niektorých rokoch požičiavalo za rovnakých podmienok ako Nemecko. Keby Grécko nemalo euro, určite by si muselo požičiavať drahšie.
ČESKÁ POZÍCIE: Keby to bolo čisto na vás, pomoc Grécku by ste za tejto situácie neposkytoval?
MIKLOŠ: Prvá pôžička Grécku bola poskytnutá začiatkom mája 2010. My sme vtedy boli v opozícii a nesúhlasili sme s ňou. Potom sme vstúpili do vládnej koalície, ktorá slovenskú účasť na tejto pôžičke skutočne odmietla. Potom ale v eurozóne vznikli nové mechanizmy vrátane Európskeho stabilizačného mechanizmu, teda akéhosi MMF pre eurozónu.
A my sme tvrdili, že Slovensko nemôže nebyť súčasťou týchto - predsa len systémovejších - riešení. V tom sme sa názorovo rozišli s našim koaličným partnerom, stranou Sloboda a solidarita. Proti tej pôvodnej pôžičke Grécku sme sa ale postavili. Ako vtedajší minister financií som bol jedným z tých, kto musel toto naše rozhodnutie obhájiť.