Konvoj
Autor: Pavel Letko - Publikované: 24.03.2015 16:14
|
Čo povedať k ceste konvoja US-Army cez naše územie? Niektorí nezodpovední a neuvedomelí jedinci ponúkajú historickú paralelu s cvičením spriatelených vojsk v lete roku 1968, ktoré predchádzalo veľmi dlhému, hoci dočasnému pobytu Červenej armády na našom území.
Isteže ide o niečo úplne iné. Vtedy išlo o vojská spriatelené, dnes ide o vojská spojenecké. A v tom je poriadny rozdiel. Varšavská zmluva podľa servera totality vraj "oficiálne zaisťovala vzájomnú pomoc, ak dôjde v Európe k útoku na členský štát, ale v skutočnosti išlo o mocensko-politický nástroj ZSSR".
Dnešné NATO samozrejme nie je mocensko-politickým nástrojom USA. Komu pomáha, to vie asi len ono samo.
Ak odmietneme vyššie uvedené nezhody, potom je zbytočné robiť si starosti s našou ústavou. Jej článok 43, ods. 5 hovorí, že " vláda Česskej republiky rozhoduje o prejazde ozbrojených síl iných štátov cez územie Českej republiky ".
Isteže naša vláda nie je ako tá minulá, komunistická. Preto počká, ako rozhodnú vo Washingtone, a potom sa podľa toho zariadi. Podľa ústavy to vezme na vedomie a tým to schváli.
Ako všetci vieme, a naše korporátky zvlášť, spolu o nič nejde, je to formalita. A my všetci sme za prejazd radi, ruský imperializmus na východ od našich hraníc zase vyčíňa, ako čierna ruka kapitalizmu, ruského teda. Len pár živlov a provokatérov by rado hodilo paradajkou, ale od toho máme naše chrabré policajné a pelendrekové zbory, aby sa podobným provokáciám zabránilo.
Vláda vykladá Ústavu ČR naozaj tvorivým spôsobom, a pritom od tohto dokumentu odvodzuje svoju mocenskú legitimitu. Ústave Českej republiky je asi nadradená Ústava Spojených štátov amerických, čo je úplne v súlade so súčasnou vedúcou úlohou tejto ušľachtilej krajiny.
Aj preto je Bělobrádek, poťažmo podpredseda našej bábkovej vlády, stále usmiaty. O našu Ústavu sa nestará, a vlastne ju vôbec nepozná. On ju totiž k ničomu nepotrebuje. V relácii Udalosti a komentáre uviedol, že schvaľovať konvoj našou vládou nebolo ani potrebné.
To by vraj musel pobyt vojsk presiahnuť 60 dní. Čo na tom, že podľa ústavy čl. 43 odseku 4, na prečítanie TU , by potom musel rozhodovať parlament, a nie vláda. Podľa Bělobrádka, ktorý jazdí na školenie do USA, "ide proste o rutinu".
Na nejakých číslach a vojakoch zase toľko nezáleží. Hlavne je potrebné posilniť rozpočet na armádu, aby sme mohli nakupovať potrebné CASA letúny, vozítka ako Panduru, či stíhačky Gripen.
Namiesto "totalitnej" základnej vojenskej služby zavedieme základný vojenský kurz. Rozdiel bude asi tak veľký ako medzi totalitným cenzorom a demokratickým editorom. Čo sme zvládli nedávno, ale už úspešne. Tiež je potrebné byť pripravený na obranu vlasti nielen v Mali, kde bránime Prahu pomocou našich chrabrých žoldnierov, ale musíme byť pripravení aj na obranu Hradčian. Preto ten konvoj z Estónska.
K tomu do armády povoláme nielen mužov, ale aj ženy. Ctíme totiž rovnoprávnosť. Navyše sa aj napriek vysokému úsiliu našich kniežat, Topolánka, Kalouska a ďalších konzervatívnych liberálnych demokratov stále nedarí vytvoriť kvalitné podhubie pre nábor regrútov do armády.
V Spojených štátoch so svojimi getami sú na tom predsa len o mnoho lepšie. Armáda poskytne ošatenie, zdravotnú starostlivosť, jedlo a peniaze, o ktorých si bežný obyvateľov Harlemu a Bronxu môže nechať snívať.
Preto idú oveľa ochotnejšie so zbraňou v ruke a s nasadením vlastného zdravia a života obhajovať systém, kde jedni nemajú nič a druhí všetko. U nás teda urobíme radšej zo všetkých brancov, o nič totiž nejde, len o vojnu.
Naši nepriatelia jednoducho musia vidieť, že "neprejdú". Zvlášť keď je naším nepriateľom už tradične Rus. Úplne v duchu starých a dobrých tradícií predchádzajúcich 1 aj 2. svetovej vojne sme pripravení tiahnuť na Moskvu.
Preto symbolicky rinčíme zbraňami tak dlho, až ich budeme môcť konečne využiť a dať tak nakoniec priestor k ekonomickej prosperite preživších. Rusko má síce jadrové zbrane, my ale máme neochvejné odhodlanie, navyše podporené nezištnú ochotou našich spojencov zo Spojených štátov, položiť za ich ideály aj náš život.
Nie je teda žiadny dôvod na mračenie, veď čo môže byť krajšie, ako položiť život za svojich priateľov z USA a ich slobodný trh?