Choď na obsah Choď na menu
 


Kto bude ďalší na rade?

Dňa: 24 Feb 2015

Od: Andrij Stryj

         Európa v týchto dňoch pripomína epizódu známeho britského seriálu “Áno, pán premiér.” V jednej časti je premiérovi vysvetlené: “Konvenčné sily sú strašne drahé, pán premiér. Omnoho lacnejšie je stlačiť tlačidlo.” Ukazuje sa, že v Európe nefungujú ani konvenčné sily, ani tlačidlá.

Európa je presne v takejto situácii.

         Rusko zlákalo západnú Európu a USA k strategickej chybe (za podpory sociálno-demokratických/semi-socialistických vlád), že konvenčné sily a armády už nie sú sami osebe dôležité a Rusko už nie je žiadnou hrozbou. Počas tejto doby Rusko vybudovalo veľké konvenčné sily, znovu aktivovalo jadrové sily a militarizovalo spoločnosť.
 

Teraz musí Európa a USA čeliť následkom

         Nedostatok európskych konvenčných síl a neprítomnosť NATO vo východnej Európe priamo volá po ruskom “Blitzkriegu” na pobaltské štáty. Boli diskusie o možnosti hybridnej vojny v tomto regióne. Je to možné. Avšak hybridná vojna nemá zmysel, pokiaľ Rusko pomýšľa na územné zisky v regióne.    A je tu jeden veľmi strategický cieľ: spojenie ruskej enklávy Kaliningrade s Ruskom. Títo ruskí občania sledujú ruskú televíziu 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Čakajú na záchranu pred dekadentnou Európou a prípadným útokom NATO či USA – ktorý môže nastať podľa ruskej televízie v každom okamihu. Čakajú na záchranu viac, než akákoľvek iná ruská minorita v pobaltských štátoch.

Môže byť táto možnosť pre Rusko naozaj zaujímavá?

         Ukrajina čelí ruským jednotkám na severovýchode, východe, juhu (Čierne more) a na západe (Podnestersko). Ale práve teraz Rusku chýbajú ľudské sily a koordinácia pre veľké operácie na Ukrajina, najmä na vytvorenie pozemného koridoru na Krym.

         Januárová ofenzíva Ruskej armády je toho dôkazom. Útok bol pôvodne sústredený na štyri oblasti, ale jednotky boli schopné zaútočiť a zvíťaziť iba pri sústredení na jeden cieľ. Najprv museli v januári premiestniť väčšinu svojich síl na Donecké letisko, potom vo februári do Debaľceva a okolia.

         Debaľcevo nebolo testom iba pre Ukrajincov, ale aj pre ruskú armádu. Rusko dostalo lekciu, že bude potrebovať niekoľko desiatok tisíc vojakov pre operácie typu “kanonenfutr”. Preto oznámilo mobilizáciu “100 000″ v Donbase a v nasledujúcich mesiacoch oslobodí 100 000 (a viac) väzňov v Rusku. Minimálna reakcia západného sveta voči ruským krutostiam namiereným proti ukrajinským civilistom uľahčuje “nekonvenčné opatrenia” v súvislosti s väčšími operáciami, ako sú vzdušné útoky na strategické objekty, vrátane možného bombardovania Záporožskej vodnej elektrárne. Rovnako, ako to urobil Stalin v roku 1941 s cieľom vytvoriť prírodnú hranicu medzi nepriateľskými silami. Cenou boli životy desiatich tisíc civilistov.

         Pobaltské štáty sú tiež obkľúčené ruskými vojskami v bojovej pohotovosti. Kaliningrad je opevnený len smerom na západ. Na juhu je Bielorusko, ktorého armáda je úplne závislá na Rusku, spolieha sa na ruský materiál, inštruktorov a rozviedku (rovnako ako Ukrajina pred pádom Janukovyča). Na východe, len niekoľko kilometrov od Pobaltia, sú v Pskove pripravené paradesantné jednotky s nedávnymi bojovými skúsenosťami z augusta 2014 a decembrového /januárového útoku na letisko v Donecku (je zaujímavé, že do posledných bojov na Ukrajine neboli zapojené).

         Máme tu ešte Článok 5., ktorý zaväzuje členské štáty NATO k pomoci pobaltským štátom v prípade vojenskej agresie zvonku. Keďže NATO je nesmierne byrokratická organizácia, bude to trvať, kým príde na pomoc. A tak ruský “Blitzkrieg” s použitím konvenčných ozbrojených síl má výhody pred hybridnou vojnou. Zabránil by adekvátnej reakcii NATO a ponúkol by členom NATO pohodlnú zámienku pre odmietnutie pomoci. To sa týka obzvlášť predstaviteľov Nemecka a vlády USA, ktorí dávajú prednosť zmierovaniu pred odstrašovaním.

         Európa môže byť konfrontovaná so stratou niektorých častí Európskej Únie. Rovnako, ako bola Ukrajina konfrontovaná so stratou Krymu.

Je toto možná budúcnosť? Je. Bude omnoho jednoduchšie získať veľký pozemný koridor na Balte, než na Ukrajine. Zabezpečia sa tak záujmy Ruska a – pravdepodobne ešte dôležitejšie – ukáže sa svetu neschopnosť NATO a ruským občanom, že ich armáda dokáže odraziť agresiu NATO.

Čo môžu robiť Baltské štáty?

Málo. Estónsko nemá ani tanky, ani protitankové strely Javelin. Lotyšsko má tri tanky a 971 profesionálnych vojakov. Litva má niekoľko tisíc vojakov a 40 protitankových striel Javelin. Budú musieť mieriť veľmi dobre, aby zabránili postupu ruskej armády.

Hovorme tomu – otvorená pozvánka.

Spracoval: Andrij Stryj,

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.