Kto ovláda tlač peňazí, ovláda národy.
Zlato nad zlato: Kto ovláda tlač peňazí, ovláda národy. Už aj Švajčiari podľahli novej masérskej technike. Záchranu dolára zaplatíme ochudobnením. Putin hrá lepšie.
4. 12. 2014
KVĚTA POLHAMMER LAUTERBACHOVÁ vysvetľuje, čo viedlo inak pomerne rozumných Švajčiarov k tomu, že sa pripoja ku krajinám, ktorí sú rukojemníkmi bankárskych hier.
Konzervatívna pravica vyvolala v nedeľu 30. novembra 2014 referendum pod heslom "Zachráňte naše zlato!" Jeho cieľom bolo demokratickým rozhodnutím prinútiť Švajčiarsku národnú banku, aby udržiavala 20% devízových rezerv v zlate a aby 30% švajčiarskeho zlata, ktoré je uložené v zahraničí, prevažne v Kanade, bolo repatriované do Švajčiarska. Táto repatriácia sa nedávno podarila potichu a bez referenda chytrým Holanďanom. A dnes to isté chcú Francúzi a Nemci.
Mnoho kriku pre zlato
Zlaté krytie meny sa ukázalo v minulosti vždy problematickým. Po určitej dobe sa stalo zlaté krytie peňazí brzdou ekonomického rozvoja, teda dochádzalo k jeho falšovaniu a postupnému nahrádzaniu plieškami.
Vďaka papierovým, a hlavne virtuálnym peniazom, bol proces hospodárskeho rastu urýchľovaný až do neúnosnosti. Pomohol k tomu rozmach digitálnej techniky, tvorba nekrytých peňazí prostredníctvom dlhu komerčnými bankami. Nekonečný extenzívny rast ekonomiky planéta rovnako nemôže uniesť z ekologických dôvodov. Napriek tomu sa zlato v čase zmršťovania mien a turbulentných kríz stáva určitou poistkou a má ako devízová rezerva svoje miesto. A domnievam sa, že sa s ním bude aj čiastočne pri vytváraní novej svetovej meny počítať.
Ako okradnúť národy
Centrálni bankári, vrátane tých našich, sa nás snažia presvedčiť, že zlato v bilanciách centrálnych bánk nemá miesto, pretože je výhodnejšie ho nahradiť cennými papiermi, väčšinou dlhopisy spriatelených bratských krajín. Tak sme to mali so ZSSR, tak to máme aj teraz. Vtedy nás ale nenútili menové zlato predávať.
Lenže Švajčiari začali o správnosti tejto teórie pochybovať a neveriacky krútiť hlavami nad nafukujúcu sa súvahou švajčiarskej banky. Ešte v roku 2004 bolo na strane aktív 117,908 miliárd švajčiarskych frankov a o desať rokov neskôr, v októbri 2014 to bolo 524,740 miliárd frankov. Že by ekonomika Švajčiarska narástla za tých desať rokov o viac ako 400% a bolo potrebné vytlačiť toľko peňazí navyše? Alebo že by sa obrat peňazí vo Švajčiarsku tak silno spomalil? Ani jedno, ani druhé.
Konzervatívny Švajčiari sa však rozhodli, že je lepšie mať aspoň trochu krytý chrbát a rezervu v zlate na horšie časy, hoci len vo výške 20% z hodnoty devízových rezerv a nafukovanie emisie peňazí centrálnou bankou trochu pribrzdiť. To im však neprešlo. V súčasnosti predstavuje podiel zlata v devízových rezervách 7,4%. Ako uvidíme ďalej, podcenili vplyv korporátnych médií a fakt, že 50% ľudí nešlo k referendu buď z lenivosti, alebo skôr z dôvodu, že sa necítili dostatočne kompetentní o tejto zložitej otázke rozhodovať.
Švajčiari v mlynčeku
Nie je ľahké chcieť mať demokratický štát, otvorenú ekonomiku, a to natoľko, že blahobyt je výlučne závislý na exporte krajiny, a chcieť si udržať menu, ktorá nebude podliehať nájazdom špekulantov. Rusi by mohli v týchto dňoch rozprávať.
Švajčiarsky frank je naviazaný na euro podobne ako česká koruna. Cieľom Európskej centrálnej banky je však momentálne oslabovať euro proti doláru. Oslabuje ako euro, čo má byť vraj výhoda pre exportérov EÚ, musí tým pádom oslabovať aj okrajové meny na periférii, aby podporili konsolidáciu dolára, ku ktorej dôjde stopercentne, až FED zvýši základné úrokové sadzby a ECB naopak roztočí priamy nákup štátnych dlhopisov nesolventných krajín eurozóny.
Konsolidácia za každú cenu
Konsolidácia dolára je jednoducho pred nami, nech to stojí, čo to stojí. Treba stratu úspor obyvateľov, útek kapitálu z krajín EÚ, aj rastúca nezamestnanosť. Predovšetkým sa inflácia preleje z centra - teda zámoria, na periférie do Európy, ale aj do Japonska. A bankári budú určite hovoriť, že to je dobre v rámci boja proti deflácii. A budú ďalej miasť mediálne, ale nikoho z tých, kto tomu naozaj rozumie.
Milé Švajčiarsko sa síce snažilo pripojením k euru a nastavením kurzu euro / frank 1: 1,20 udržať nad vodou svoje exportné podniky a vytlačilo za desať rokov ďalších 400% frankov navyše, aby za ne nakúpilo tzv. devízy v cudzích menách zložené však z koša mien SZR - to je americký dolár, euro, japonský jen a britská libra.
Švajčiarska centrálna banka vlastne iba nakúpila "cenné papiere", teda dlhopisy týchto krajín. Krátkodobý efekt bol síce dosiahnutý, avšak otázkou je, na ako dlho a za akú cenu.
Zvíťazili korporátne médiá
Každá mena, ktorá je podložená ekonomickým výkonom krajiny, pracovitosťou a poctivosťou svojich obyvateľov a fungujúcim právnym štátom, musí zákonite posilňovať. V poslednej dobe to konštatovali analytici ako napríklad Martin Armstrong . Pozri zvýšené nákupy švajčiarskych frankov za eurá.
Opäť sa ukázalo, že "horných desať percent", alebo ešte menej, dokáže, keď o to ide, ubrániť svoje záujmy proti záujmom zvyšku, teda účinne sa zjednotiť. Je otázkou, či jednotná kampaň, vymývanie mozgov a spojenie síl Švajčiarskej národnej banky, ostatných bánk, politikov (Švajčiarska ľudová strana sa však ukázala nejednotná), elít, zväzov podnikateľov a korporátnych médií vrátane verejnoprávnej televízie aj rozhlasu, mala účinok predovšetkým na mladú generáciu. Výsledok referenda totiž nepripomína slobodného ducha Schillerovho Wilhelma Tella, ale globalizačnú doktrínu amerických investičných bánk.
V tejto analýze, ktorú vypracovala Univerzita v Zürichu tu , sa potvrdzuje rozhodujúci vplyv mediálnej kampane na výsledok. Celkom 50% voličov sa referenda nezúčastnilo, pre iniciatívu sa vyslovili evidentne príslušníci staršej generácie a dlhoroční členovia cechov, ako píše v diskusii na Deutsche Wirtschaftsnachrichten jedna švajčiarska čitateľka.
A tak sme opäť pri koreni veci: Kto ovláda tlač peňazí, ovláda národy. Švajčiari sú s nami už v jednom kotli. Ak sa euro alebo dolár zrúti, bude to mať neblahé následky aj na ich doteraz veľmi dobrú životnú úroveň.
A zlato? Radi ho nakúpia Rusi alebo Číňania. Zvlášť, keď je tak lacné. Západ ešte nepochopil, aké šachy v tom hrá Putin. Budúcnosť ukáže, či sa oplatilo uprednostniť rýchle krátkodobé riešenie znehodnocovania vlastnej meny pred dlhodobými stabilizačnými mechanizmami. Komu niet rady, tomu niet pomoci. Ak ste sa domnievali, že ak niekto v Európe rozumie peniazom, tak sú to Švajčiari, škaredo ste sa mýlili!
Ďalšie informácie nájdete tu .