Kyjev sa vysmial dohodám z Minska
Situácia na Ukrajine sa znovu vyostruje. Po podpise minských dohôd, ku ktorým bol Kyjev dotlačený hlavne Nemeckom a po krehkom prímerí, došlo včera na lámanie chleba. Súčasťou dohôd o prímerí bola totiž autonómia pre Donbas, ktorá by územie pod kontrolou domobrany de facto oddelila od zvyšku krajiny.
Kyjev dal však najavo, že nemieni uzatvorené dohody rešpektovať. Ukrajinský parlament včera prijal zákony, kde zvláštny štatút Donecka a Luhanska obchádza a označuje ich za "dočasne okupované".
Výsmech Kyjeva Minským dohodám
Predstavitelia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky tento podvod samozrejme ihneď odmietli. Poukázali na to, že Kyjev prijal dokumenty bez ich súhlasu, a tým ukázal svoju neschopnosť konať, takže žiadne kompromisy už nie sú možné.
"Odmietnutím udeliť Donbasu osobitný štatút Kyjev rozdrvil krehký Minský mier a zaviedol situáciu do slepej uličky," uviedli vo svojom vyhlásení predstavitelia DLR a LLR Alexander Zacharčenko a Igor Plotnitskij.
Podľa nich s Kyjevom nie je možný žiadny kompromis, kým nebudú zrušené včerajšie hanebné či skôr výsmešné rozhodnutia Najvyššej rady. Parlament udelil osobitné postavenie len tým obciam, ktoré sú na línii kontaktu, nie všetkým regiónom, mestám a obciam, ako to vyžaduje zákon Ukrajiny o osobitnom štatúte.
Na rozhodnutie parlamentu reagoval tiež ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, podľa ktorého Najvyššia rada "prevrátila naruby" akékoľvek predchádzajúce dohody.
Toto rozhodnutie ďalej eskaluje celú situáciu na Ukrajine a znovu potvrdzuje, že dočasné krehké prímerie bolo Kyjevom zjavne využité predovšetkým k dozbrojeniu a príprave svojich jednotiek na ďalší boj proti vlastnému obyvateľstvu.
Že v skutočnosti nikdy svoj podpis pod minskými dohodami nemyslel vážne. O tom, že sa Kyjev rozhodol "skonsolidovať" násilím situáciu vypovedajú aj správy o terore, ktorý sa rozpútal v posledných mesiacoch znovu v celej krajine.
Epidémia samovrážd
Junta sa rozhodla vyčistiť svoje územie od všetkých "nepriateľov režimu", ktorí by jej mohli v budúcnosti robiť akékoľvek problémy a postaviť sa prípadne do čela odporu proti stále najpopulárnejšia Porošenkovej a Jaceňukovej protektorátnej vláde.
Obeťami teroru rozpútaného v celej krajine sa stávajú, ako bývalí funkcionári Janukovyčovej Strany regiónov, ktorá bola pred Majdanom rozhodujúcou silou v krajine, tak aj príslušníci samosprávy, podnikatelia či novinári.
Vraždy politických odporcov sú pritom oficiálnymi miestami v Kyjeve vydávané za samovraždy. Tejto "epidémii samovrážd" podľahol napríklad bývalý člen prezídia Strany regiónov a zástupca Viktora Janukovyča v Najvyššej rade Aleksander Peklušenko, ktorý si 12. marca podľa oficiálnej správy znenazdajky sám prestrelil krk. Kyjev k tomuto zločinu poskytol "úsmevné" vyjadrenie, podľa ktorého Peklušenko údajne trpel depresiami.
Do rovnakého rangu patrí aj smrť obesením starostu Melitopola Sergeja Waltera alebo podivný "infarkt" zástupcu šéfa miestnej polície Aleksandra Bordjuga.
"Rozpaky" vyvoláva tiež priestrel hlavy bývalého poslanca Strany regiónov Stanislava Melnika, ktorý bol takisto oficiálne označený za samovraždu. Všetci títo funkcionári podľa Kyjeva trpeli depresiami, a preto sa rozhodli v posledných dvoch mesiacoch dobrovoľne opustiť tento svet. To sa týka aj prvého zástupcu predsedu Strany regiónov, Michaila Čečetova, ktorý údajne sám vyskočil z okna.
Likvidácia politikov i novinárov
Tým však celý smrtonosný výpočet nekončí. 29. januára tohto roka bol vo svojom dome nájdený obesený bývalý predseda Charkovskej Oblastnej rady a bývalý člen Komunistickej strany Ukrajiny Aleksej Kolesnik.
26. januára sa údajne zastrelil vo svojom byte z loveckej pušky bývalý zástupca vedúceho Ukrajinskej železnice Nikolaj Sergijenko, ktorý patril k blízkemu okruhu osôb okolo Michaila Čečetova.
20. januára sa v Charkove údajne zastrelil stúpenec proruského exposlanca Michaila Dobkina Vadim Višnevskij, ktorý bol tiež jedným z vlastníkov banky "Zolotyje Vorota".
Sériu režimových "samovrážd" začala už 27. augusta minulého roka výstrelom z pušky bývalá vedúca Fondu štátneho majetku Valentina Samsonenková.
Doteraz poslednou obeťou, ktorá podľa Kyjeva spáchala tiež samovraždu, je šéfredaktorka novín Netišinskij vestník Olga Morozovová. Aj ona podľa oficiálnej verzie trpela v poslednej dobe depresiami. Mŕtvu šéfredaktorku našla jej sestra.
Natalija Koval, priateľka Olgy na sociálnej sieti zverejnila, že išlo o násilnú smrť. Olga Morozovová vraj so svojou kolegyňou chystala závažný materiál o ťažbe dreva nadnárodnými spoločnosťami v miestnych lesoch.
Osvoboditeľov pomník má byť zničený
Junta sa nemieni vysporiadať len s živými. Tento týždeň prišla z Kyjeva správa, že sa úrady chystajú zbúrať pamätník generála Vatutina a spáliť jeho telo. Jeho 85letá dcéra Jelena Nikolajevna, ktorá žije v Prahe, povedala ruským novinárom, že jej zavolali z kancelárie ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a oznámili jej, že sa plánuje demontáž pamätníka, ktorý stojí v kyjevskom Michajlovskom parku. Úradník jej navrhol, aby si vyzdvihla pozostatky svojho otca, inak ich vykopú a odvezú do krematória.
Armádny generál Nikolaj Fjodorovič Vatutin je považovaný za jedného z najlepších veliacich generálov Červenej armády za 2. svetovej vojny. Vyznamenal sa najmä pri Stalingrade a Kursku a pri oslobodzovaní Ukrajiny. Pod jeho velením vykonal 1. ukrajinský front úspešnú ofenzívu, ktorej dôsledkom bolo 6. novembra 1943 oslobodenie Kyjeva od nacistov.
Povstanie v Konstantinovke
Ako sa správajú kyjevskej jednotky na dobytom území na východe krajiny sme mohli vidieť tento týždeň v Konstantinovke, kde prešli vojaci ukrajinskej armády na prechode matku s dvoma malými deťmi obrneným transportérom. Matka a jedno dieťa neprežili, druhé dieťa je v kritickom stave v nemocnici. Incident vyvolal v Konstatinovke občianske nepokoje, ktoré boli brutálne potlačené armádou.
Sme zrejme svedkami predohry k dráme, ktorá podľa niektorých ukrajinských predstaviteľov povedie k otvorenej vojne s Ruskom. Blízky začiatok naozajstnej vojny predpovedá napríklad poslanec a predseda strany Blok Petra Porošenko Jurij Lucenko.
Podľa neho môže začať vojna v apríli či v máji tohto roku. Prípravy bežia na plné obrátky. "Ukrajina už podpísala zmluvy s 11 členskými štátmi Európskej únie na dodávky zbraní" , vyhlásil pri nedávnej návšteve Berlína Porošenko bez toho aby uviedol konkrétne krajiny.
Spojené štáty americké odoslali okrem výsadkových jednotiek na Ukrajinu bezpilotné lietadlá a obrnené džípy, po ktorých by mali nasledovať ďalšie zbrane. Vtip je ale v tom, že všetko si samozrejme musí Kyjev kúpiť z medzinárodných pôžičiek, ktoré mu v skutočnosti poskytne práve Amerika a EÚ ...
Kyjev zvýšil výdavky na nákup zbraní z 1,25 percenta HDP na 5,2 percenta, čo predstavuje v roku 2015 asi 3,8 miliardy dolárov. Ukrajinské úrady si objednávajú viac ako 500 druhov vojenského streliva a techniky. Všetko z pôžičky, ktorá bude Ukrajine poskytnutá prostredníctvom Medzinárodného menového fondu na vyzbrojenie ukrajinskej armády americkými zbraňami. Túto informáciu priniesol denník Deutsche Wirtschafts Nachrichten. Podľa jeho informácií zbrojné zákazky Ukrajiny pripravia a vyrobia americké firmy, ako je Network Technologies Corporation.
Bludný kruh sa tým uzatvára. A otvára ďalšie.