Osudná porážka Kyjeva
Okupované Debaľcevo je slobodné. Česko dodáva zbrane Kyjevu. Správy v ČT ako od wehrmachtu. Porošenko otvoril nový front - proti Jaceňukovi
18. 2. 2015
Strategické Debaľcevo je opäť v rukách domobrany. Bolo vlastne už včera, len to oficiálna propaganda (v Kyjeve, v Prahe, respektíve v Bruseli a Washingtone) nechcela priznať. To bol tiež hlavný dôvod, prečo tisícom obkľúčených kyjevských vojakov ich velitelia nedovolili využiť ponuku velenia víťaznej domobrany k zloženiu zbraní a voľnému odchodu "bezpečným koridorom", ale donútili ich po stovkách umierať pre stratený boj, alebo v zmätku utekať. Je to dramatická porážka, ktorá korunuje uzavreté prímerie viac ako len symbolickým spôsobom.
Nechali ich v tom
Ešte včera ukrajinský poslanec a veliteľ práporu Donbas S. Semenčenko zúfalo volal: "Obraciame sa na vrchného veliteľa so žiadosťou, aby bezodkladne rozhodol o mohutnom údere na rusko - teroristické vojská, o stiahnutí zablokovaných jednotiek a vyrovnanie frontovej línie" . Lenže nemal šancu.
V Kyjeve sa totiž bojuje výhradne propagandisticky. A tak, zatiaľ čo domobrana likvidovala okupačné jednotky, armádny hovorca V. Selezňov hlásil: "Ozbrojenci začali kampaň, podľa ktorej sa naši vojaci dobrovoľne vzdávajú. To ale nie je pravda. Dostali sa do zajatia v boji. "
Bolo by to smiešne, keby to nebolo hrozné. Utekajúci vojaci si hľadia zachrániť holý život a do jedného rozhorčene obviňujú velenie a celú Kyjevskú vládu, že ich vedome poslali na smrť. Že nič neurobili pre to, aby ich z beznádejnej situácie dostali živých.
Prezident Porošenko sa medzitým dáva snímať kamerami v poľnej uniforme a oznamuje, že letí na front. Tvrdí, že prebieha usporiadaný a organizovaný presun jednotiek z obkľúčeného mesta. Ešte včera pritom rovnako rozhodne tvrdil, že žiadne obkľúčenia neexistuje. A dnes mu zasa vôbec nevadí, že jeho slová o "usporiadanom a koordinovanom ústupe" sú ako vystrihnuté z doby nacistickej okupácie. Vtedy nemecká propaganda o utekajúcom wehrmachte tiež tvrdila, že sa len " presúva do vopred pripravených pozícií ".
Nikto nemusel umrieť
Český minister zahraničia privítal oslobodenie Debaľceva slovami, že "ide o jasné porušenie minských dohôd o prímerí". Je to samozrejme pravda asi ako ukrajinské spravodajstvo Českej televízie, ktorá už podľa svojich starých tradícií dávno klame, ako keď Rudé právo (a celý zvyšok hlavných médií) tlačí.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, na rozdiel od ministra Zaorálka účastník rokovania, vysvetľuje, že k žiadnym obetiam nemuselo dôjsť, pretože o Debaľceve sa v Minsku konkrétne hovorilo: " Prezident Putin navrhol dohodu o urovnaní situácie okolo Debaľceva. Hovoril, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby mohli ľudia z obkľúčenia odísť. Ukrajinskí predstavitelia ale vyhlásili, že nič také nie je potreba - a došlo k tomu, k čomu došlo .
Atmosféra v Kyjeve hustne
Porážka vládnych vojsk - koľká už v rade - je už predmetom rozhorčenia aj vládnych kyjevských médií. Tie totiž - a podľa nich aj tie všetky ďalšie - berú vždy slová svojej bábkovej vlády úplne vážne.
Je pre nich teda pád Debaľceva šokom - a už sa snažia hľadať vinníkov. Nenapadne ich však, že tí skutoční sedia v pokoji vo Washingtone, respektíve v Bruseli - a na rozdiel od kyjevských ľudských strát počítajú svoje súčasné (a hlavne budúce) finančné zisky - jeden z ústredných motívov, kvôli ktorým štátny prevrat na Ukrajine vyvolali.
Pučisti sa však už mydlia medzi sebou celkom nezastreto. Trebárs prezident Petro Porošenko označil premiéra Arsenija Jaceňuka a jeho predchodcu, dnešného predsedu Bezpečnostnej rady štátu Alexandra Turčynova, za hlavných vinníkov občianskej vojny. To je však len viditeľným vrcholkom ľadovca "vnútornej nenávisti", ktorý stále mohutnie.
Porošenkovo otvorené vyhlásenie vojny Jaceňukovi a celej jeho kľuke sa mu však môže stať ľahko osudným. Ostatní oligarchovia sú silnejšie než on - a majú svoje "súkromné" armády. A Porošenko si to zrejme uvedomuje, pretože podľa posledných správ jeho manželka aj s deťmi už opustila Kyjev. Správy neuvádzajú či odletela do Spojených štátov, Anglicka či do Švajčiarska, kam majú zvyčajne utekajúce rodiny oligarchov namierené.
Americkí vojaci a zachmúrené tváre
Zaujímavou peripetiou, ktorá tesne pred pádom Debaľceva rozvírila stojatú hladinu protiruskej propagandy, bolo vyhlásenie komunistického europoslanca Miroslava Ransdorfa. Jeho informačné zdroje mu oznámili, že zo zhruba ôsmich tisíc obkľúčených bolo 2 200 mužov z krajín NATO. Teda viac ako štvrtina celkového stavu.
" Asi stovka mužov je z amerických špeciálnych jednotiek, asi 100 britských výsadkárov, okolo stovky ľudí z francúzskej cudzineckej légie, približne 100 vojakov z Poľska, 30 Izraelčanov, 30 Chorvátov, ďalej tam sú naverbovaní Litovčania, Estónci, Kosovskí Albánci, Gruzínci, Bosniaci, Turci, Švédi, Fíni, Dáni (Nemec ani jeden). Naozaj pestrá zostava bojovníkov za slobodnú a demokratickú Ukrajinu, že ?, "napísal na svojom blogu.
Keď z neho potom večer v ČT lámali, aby prezradil mená svojich informátorov, Ransdorf to odmietol. Povedal, že Českej televízii neverí, pretože nie je televíziou verejnej služby, ako by mala byť, ale propagandistickou hlásnou trúbou záujmov úplne iných, než sú záujmy väčšiny tých, z ktorých peňazí si propagandisti v ČT luxusne žijú.
Že to budú práve komunisti, ktorým bude možné veriť - to by som si kedysi naozaj nepomyslel ani vo sne.
A že výroba mystifikácií ide stále naplno, možno vidieť aj zo zdanlivých detailov. Po oslobodení Debaľceva sa náhle správy z bojiska dočkali v ČT vlastnej znelky s nápisom Ukrajinská kríza.
Inak povedané, kým Kyjevská armáda spoločne so zahraničnými jednotkami Debaľcevo okupovala, bolo všetko v poriadku. Až teraz sme opäť v "ukrajinskej kríze". Tomu zodpovedal aj výber externých komentátorov, ktorí sa na túto tému počas celého dňa do štúdia ČT 24 "zlietali": Samé staré známe tváre "washingtonskej eskadróny" s ostro nabitými protiruskými propagandistickými frázami, vyzerali tentoraz nezvyčajne zachmúrene.
Vzhľadom k tomu, že každý, kto len trochu realisticky sleduje situáciu na východnom fronte, vedel, že obkľúčené okupačné jednotky Debaľcevo neudrží, bolo z tých zachmúrených výrazov prečítať pozoruhodné poučenie: "Ukrajinská sekcia "pražskej kaviarne je zjavne vždy prvou obeťou svojej vlastnej propagandy. Oni tie svoje klamstvá proste myslí vážne! Dosť možno im to umožňuje, aby vôbec mohli spať. Inak by sa totiž museli hanbou sami (navzájom) fackovať ...
Prímerie funguje
Hoci sa české médiá snažia vyvolať dojem opaku a hystericky líčia porážku Kyjeva v Debaľceve ako koniec dohodnutého prímeria, opak je pravdou. Kľud zbraní sa v skutočnosti dodržiava, začína dokonca sťahovanie ťažkých zbraní z radu miest bojovej línie. Pokračuje sa aj v rokovaniach Putin - Merkelová - Hollande - Porošenko. Ich dnešná telefonická konferencia zrejme zoberie na vedomie ukončenie bojov o Debaľceve a povedie k pokusu o zakonzervovanie daného stavu. Až teraz nastala totiž situácia, ktorú vyjednávači v Minsku (okrem prezidenta Porošenka) realisticky mali za východiskový stav.
Veľmi mierne preto reagovalo na novú situáciu Francúzsko, podobne aj Nemecko. To má teraz predovšetkým starosť, aby vláda v Kyjeve nepadla prostredníctvom nejakého ďalšieho - tentoraz spontánneho "Majdanu" či nejakej rýchle akcie ozbrojených nacistických skupín, ktoré pochopiteľne porážku v Debaľceve nesú veľmi emocionálne.
Angela Merkelová preto okamžite sľubuje Kyjevu ďalšiu hospodársku pomoc - a napodiv ju už nepodmieňuje žiadnymi "reformami", ktoré žiada Medzinárodný menový fond. Je to dvojaký meter v priamom prenose. Kým voči Grécku nemieni ustúpiť ani o piaď (samozrejme, že nakoniec ustúpi), Kyjev má dostať čokoľvek, čo by náladu rozhorčenej verejnosti ešte viac nepriblížilo k radikálnej "akcii". Sociálne ohľady na Ukrajincov majú mať proste iný "uhol pohľadu" než alarmujúca situácia Grékov, ktorí sa "len volebne vzbúrili" proti nemeckému (bruselskému) diktátu.
České zbrane Kyjevu- za miliardy?
A nesmieme zabudnúť na fascinujúcu "porošenkovskú" piruetu, ktorú vykonal dnes už citovaný minister Zaorálek. Česká vláda je podľa neho vraj naďalej pre diplomatické riešenie bojov na Ukrajine (ako eufemisticky hovorí tamojšej občianskej vojne). A vraj tiež stále trvá na tom, aby sa na Ukrajinu žiadne zbrane zo zahraničia nedodávali .
Reagoval tým na správu MF Dnes, že len minulý týždeň ministerstvo priemyslu a obchodu zrušilo vývozné licencie trom českým firmám, ktoré poprevratovú Kyjevskú armádu zbraňami zásobovali. Napríklad spoločnosť CZ Hermex ich tam vozila v priebehu celého minulého roka. "Všetko bolo legálne, ku každému vývozu sa vyjadrovalo ministerstvo zahraničia," hovorí majiteľ firmy E. Markup.
To je nám ale prekvapenie! Že sme nič také nesmeli dodnes vedieť! Ako dlho už nám súdruh Zaorálek tvrdí, že česká vláda zásadne odmieta zásobovať Kyjev zbraňami? Teraz sa od neho dozvedáme, že sa tak deje už druhý rok! Vlani to bolo za oveľa viac ako sto miliónov, tento rok zatiaľ len sotva za desať. To mu máme veriť?
Skôr je preto zaujímavé venovať sa súbehu s inou informácií: Česká armáda práve teraz znenazdajky zistila, že jej chýba munícia - bratovi za poldruha miliardy. A že vraj ju rýchlo nakúpi. Hľadať, hľadať. Má to snáď nejakú súvislosť s pozoruhodnými ohňostrojmi v zbrojných skladoch niektorých súkromných firiem? Alebo jednoducho naša armáda už nemá čo dodávať bratom v zbrani na východný front? Každý predsa vie, že niečo také ako doplňovanie munície je dlhodobo plánované a prebieha kontinuálne. Len tá naša výborná Stropnického armáda asi práve mrkla do skladov a zistila, že ktovie prečo nemá čím strieľať ...
Mierotvorca
Sú to proste všetko typickí mierotvorcovia. Jeden ako druhý. Počnúc Washingtonom, ktorý spolu s Britániou a Poľskom dodáva Kyjevu zbrane od začiatku úplne otvorene a teraz len čaká na zámienku ako ich množstvo a kvalitu mnohonásobne zvýšiť. A začína zároveň v Poľsku priamy výcvik práporov (ako je nacistický Azov).
Cez Brusel a pobaltské štáty, ktorí sa ponúkajú ako dobrovoľníci na presadenie záujmov amerických jastrabov (a zbrojných firiem na ne naviazaných). Až k šéfom NATO, ktorí práve obkľučujú Rusko jednotkami rýchleho nasadenia (v ktorých sa tiež zúčastnia naši vojaci - až si dokúpia tú muníciu).
Oslobodenie Debaľceva však významným medzníkom v občianskej vojne je. Strategickým aj psychologickým. Funguje totiž predovšetkým ako jasná správa domobrany zmieneným zámorským "mierotvorcom", ktorých predĺžené ruky majú ruky na spúšťach v Kyjeve: Svoje domovy, svoju reč, svoje rodiny vám živí nedáme!