Prečo USA zrazu otočili v otázke Kuby
|
|
Prečo? Pretože začala studená vojna s Ruskom, ale vezmime to po poriadku.
Dnes, 17. 12. 2014 kubánsky prezident Raúl Castro a americký prezident Barack Obama vyhlásili, že USA končia päťdesiatročnú studenú a horúcu vojnu o Kubu začatú v roku 1962 a že Kuba prepustí Američanov uväznených pre špionáž.
USA otvoria v Havane ambasádu, a do roka nie je vylúčená ani štátna návšteva amerického prezidenta na ostrove Slobody.
Je to tak humánne, až by jeden zaplakal. Lenže práve sme dokončili tematické číslo o systéme globálneho mučenia prevádzkovaného USA a jeho EÚ-spojencami, ktorého páchatelia sú oficiálne beztrestní.
Vsádzať na humanizmus v čase začínajúcej studenej vojny Západu s Ruskom, to naozaj nie je dobrá stratégia. Zvlášť nie vtedy, keď do zvrhnutia Castrovho režimu stále idú milióny dolárov amerických poplatníkov.
Pred pol rokom Obamova administratíva, ktorú v posledných rokoch neriadi zdravý rozum ani v najmenšom, vydala Cuba Democracy Act , ktorý embargo za republikánskych Bushovcov ešte pritvrdil.
Takže sa pýtajme znova: Aké sú skutočné dôvody US-obratu? Že blokáda je k ničomu a že nefunguje, to sa predsa vie už 20 rokov. Navyše Kuba nepadla, ani keď bolo Jeľcinove Rusko na kolenách a prakticky vyhlásilo oficiálny bankrot financií.
Po 14 rokoch priletel Putin na návštevu Kuby a Rusko bez veľkých fanfár odpísalo 90% kubánskeho dlhu. Bolo zmazaných 35 miliárd dolárov z časov ZSSR a dlh zostane vo výške 10%, tj. 3,5 miliardy dolárov. A tie môže Kuba priamo investovať do svojej ekonomiky, nemusí ich hneď splácať.
Keby to isté urobili západní úžerníci v Grécku a v Argentíne, svet by mal pokoj. Naopak Rusi boli za tento krok zásadne kritizovaní bankármi na tzv. Parížskom klube ( Paris Club ), ktorý združuje hlavných úžerníkov sveta, ktorým dlhujú celé štáty.
Čo Američanov nakrklo totálne, to bol fakt, že Putin oddlžil krajine preto, aby s ňou mohol ekonomicky spolupracovať na rovnakej úrovni ako s ostatnými krajinami Južnej Ameriky. Rusko teda investuje do mnohých kubánskych projektov v rôznych oblastiach, a tým utuží tradičné "strategické priateľstva", ako sa Putin vtipne vyjadril.
Čo Američanov (hlavne kubánsku mafiu na Miami) veľa znechutilo, bol fakt, že ruská štátna ropná spoločnosť bude investovať do šelfovej ťažby ropy okolo Kuby. Ďalej bude posilnená infraštruktúra hlavných veľkých prístavov a bude tu vybudovaný hlavný terminál pre ruskú obchodnú výmenu s Južnou Amerikou.
Američania išli pod Obamom do seba a korporátni súdruhovia začali premýšľať, kde urobili chybu.
Výsledkom je rendez-vous "US-foreign policy", ktorá bola ešte pred pár mesiacmi v studenej vojne s Kubou. Teraz sú obaja štátnici veľkí kamaráti. Predstava, že by hneď za hranicami korporátneho fašizmu začal ekonomicky úspešne fungovať socialistický štát, je pre vládnucich Republikánov tak strašná, že prezident zvolený za Demokratickú stranu začal okamžite konať.
Keď sú tieto socialistické štáty v ďalekej Južnej Amerike, tak to ešte ide. Taká Venezuela alebo Ekvádor leží ďaleko mimo duševný a mediálny obzor bežných Američanov.
Nie tak Hispánska Kuba, kde má veľká časť španielsky hovoriacej populácie svoje rodinné a etnické korene už od dôb otroctva, zrušeného v USA až v roku 1865.
Španielsko navyše bude v ďalšom kole volieb socialistická krajina s pravdepodobne antiamerickým premiérom, pozri heslo Podemos.
A toto Španielsko udržiavalo s Kubou trvalé ekonomické a politické vzťahy po celú doby Castrovej vlády. A to je druhý dôvod amerického zhonu, pretože Španielsko si chce na Kube vziať zvyšok koláča po Rusoch.
Takže želajme Kubácům happy life v americkej sfére vplyvu, kam do istej miery asi teraz prídu. Zmluvy s Ruskom však platia a iste budú tak či onak realizované. Závisí na tom ekonomická budúcnosť Kuby a jej nezávislosť na Spojených štátoch.
A táto krajina za 50 rokov "priateľstva" a "demokratizácie" dobre vie, s kým má tú česť. Navyše pre dobré vzťahy určite veľa znamená, že americký koncentrák Guantanamo leží na americkej základni priamo na Kube.