Choď na obsah Choď na menu
 


Prvé výročie puču: Oslavy rozvrátenej krajiny.

Príprava na vojnu s Ruskom. Americkí vyšetrovatelia v Prahe. 

Americkí vyšetrovatelia v Prahe. Slonková, Klvaňa a doláre. Hon na opozíciu začína

20. 2. 2015

 

PETR HÁJEK

 

Na kyjevskom Majdane oslávili pučisti ročné výročie štátneho prevratu. Dôsledky zvrhnutia demokraticky zvoleného prezidenta a vlády sú zjavné: krajina je rozvrátená občianskou vojnou. Ľudia na východe Ukrajiny sa totiž odmietli stať občanmi tretej kategórie len kvôli tomu, že ich materinským jazykom je ruština. Postavili sa na obranu svojich domovov so zbraňou v ruke. K úžasu kyjevských sprisahancov a ich zámorských "vodičov" úspešne.

         Bojuje sa teraz všade, nás nevynímajúc. Američania, nespokojní s výsledkami vojny o verejnej mienky v Českej republike, zahájili masívne investície do tunajších "mediálnych a intelektuálnych elít" (ako si tieto samy hovoria). Kolaboranti majú jedinú úlohu: Podobne ako ich nie tak dávni predchodcovia akýmikoľvek metódami umlčať nezávislé informácie, názory (a ich nositeľa) a "normalizovať" spoločnosť.

Príprava na vojnu s Ruskom vrcholí 

         Dôsledky zvrhnutia demokraticky zvolenej vlády v Kyjeve však nesie celý euro-americký Západ, ktorého politické elity puč inšpirovali a zorganizovali. Opäť v podobe obľúbenej "farebnej" revolúcie - v prípade Ukrajiny už druhýkrát (po "oranžovej" premiére 2004).

         Na prvýkrát sa totiž nepodarilo vytvoriť z tejto "lokality" nástupištia Spojených štátov (cez NATO) na Rusko, ktoré sa za Putinovho vedenia vrátilo do pozície jadrovej veľmoci - a relativizoval tak nadvládu USA nad svetom po skončení prvej studenej vojny.

         Washington (nasledovaný "mopslíkom" Bruselom) sa preto pomocou ukrajinskej krízy rozhodol začať studenú vojnu číslo 2. Aj druhýkrát je totiž úspech celého plánu na priame či nepriame ovládnutie Ruska ohrozený, pretože umelo vyvolaný konflikt začal pôsobiť svojou vlastnou dynamikou. Občiansku vojnu Kyjev prehráva, hoci do bojov nasadil aj súkromné ​​armády oligarchov a fašistické a nacistické skupiny dedičov ukrajinského "banderizmu". To však napodiv inak úzkostlivo politicky korektnému Západu náhle nevadí.

         Pochopiteľne. Hlavný cieľ je Rusko, Ukrajina iba zámienkou na intervenciu. Zatiaľ "len" nepriame - cez obchodnú vojnu, umelo stlačené ceny ropy a hospodárske sankcie. To všetko ruské hospodárstvo nepochybne poškodzuje, ale zamýšľaný "moskovský Majdan" a vytúžené zvrhnutie demokraticky zvoleného Vladimíra Putina podľa ukrajinského vzoru je v nedohľadne. Naopak, ruská verejnosť sa okolo svojho vedenia zomkla ako nikdy predtým - a sankcie tak dopadajú skôr na ich iniciátorov.

         Predovšetkým však bábky západných záujmov v Kyjeve preukázali svoju neschopnosť zvíťaziť v občianskej vojne napriek rozsiahlej finančnej, politickej a vojenskej podpore svojich protektorov. V dôsledku toho svet stále krkolomnejšie balansuje na hrane veľkého vojnového konfliktu s hlbokými následkami pre celú civilizáciu. 

         Je stále reálnejšia možnosť, že Američania, Briti a Poliaci - tlačení už naštartovanými zbrojárskym koncernami - zmnohonásobia dodávky zbraní na Ukrajinu, aby vyvolali priamy stret s Ruskom na jeho južnej hranici. Niečo podobné pripravujú aj na hranici severnej s pobaltskými štátmi, ktoré sú navyše členmi NATO.

Deja vu

         Dôsledky nesieme pochopiteľne aj my. Paradoxné. Podobne ako vo väčšine európskych krajín sa napriek drvivej propagandistickej protiruskej kampani verejnosť prebúdza. Viditeľné a preukázateľné lži a totálne jednostranné informácie hlavného mediálneho prúdu prestávajú fungovať. Obracanie verejnej mienky stále viac proti tvorcom mystifikáciou "made in Washington" mediokraciou má problém - a už aj českí vládni politici to (mnohí veľmi neradi) musia reflektovať. Stredná Európa sa tak nečakane stáva únijným disidentom.

         Tak prekvapivé to však zasa nie je. Skôr logické. Maďarsko, Rakúsko, Slovensko aj Česká republika si v podstatnej časti verejnosti ešte pamätajú, ako fungovala boľševická protizápadné propaganda. Tá teraz len obrátila smer o stoosemdesiat stupňov, inak je prakticky rovnaká. Proti dobe pred rokom 1989 je tu však predsa len malý rozdiel - politický i technologický:

         Vládnuca moc sa musí snažiť predstierať demokraciu, čo napriek rýchlej likvidácii občianskych slobôd prináša isté ťažkosti. A mediokracia sa zasa nemôže plne rozvinúť, pretože existuje internet a niektoré nezávislé médiá v dôsledku toho stále ešte nie sú pod dohľadom Veľkého brata. A získavajú stále väčšiu popularitu a kredit u verejnosti - najmä na úkor mocného (kaviarenského) Molocha, médií takzvane verejnoprávnych.

         To je však v masívne budovanej predvojnovej psychóze predovšetkým pre Spojené štáty neprijateľné. A tak im práve došla s Prahou trpezlivosť. Skrze tunajších tradične vždy ochotných kolaborantov (havlistickej intelektuálskej a mediálnej "kaviarene") začali masívne investície do zničenia názorovej opozície. Tej "nesmelej", politickej - ale predovšetkým tej ďaleko smelšej, mediálnej. 

         Prvé prápory Piatej kolóny práve vchádzajú na scénu. A niektorým z nás, postarším pamätníkom takzvanej Pražskej jari, to nie náhodou niečo pripomína.

Werichova okno

         V šesťdesiatom ôsmom roku, keď sa na chvíľu smelo hovoriť a písať prakticky o všetkom a padli "čiernej listiny" s menami tých, ktorí sa nesmeli objaviť v hlavných médiách (zvlášť v Československej televízii), bol tiež Ján Werich na roztrhanie. 

         Raz u jeho vily na Kampe niekto zazvonil. Werich vyhliadol z okna a vidí, že pri dverách stoja dvaja neznámi muži:

"Pán Werich, dali by ste nám rozhovor?"

"A vy ste odkiaľ, páni? "hovorí majster.

"My sme zväzáci zo závodného časopisu Kovák."

Werich ich chvíľu mlčky pozoroval, a potom si povzdychol: "Z toho nič nebude, páni. To by nebola ani radosť, ani peniaze. "

Vyšetrovatelia z americkej ambasády

         Spomenul som si na túto klasickú historku, keď do redakčnej pošty prišiel pozoruhodný list: 

"Dobrý deň,

s niekdajšími kolegami z denníka MF DNES zakladáme investigatívny webový projekt, v ktorom sa okrem iného zaoberáme rastúcim množstvom médií, ktorá informujú o dianí vo svete z pohľadu Ruskej federácie . Rád by som Vás požiadal o rozhovor na túto tému. 

S pozdravom

T. Srvátka " 

         Nemajúc vilu na Kampe, chvíľu som hľadel iba do "okna" počítača, a potom som zväzákom z americkej ambasády odpovedal:

"Dobrý deň, 
to je dobre, že zakladáte. Ale ak chcete vyšetrovať (investigáciu si inak preložiť neviem) médiá, "ktorá informujú o dianí vo svete z pohľadu Ruskej federácie" , potom ste si zjavne pomýlili adresu.

         Protiprúd je otvorený názorový časopis, ktorý sa zaoberá realitou u nás doma i vo svete z vlastného uhla pohľadu. Ako napovedá jeho názov, stojí proti klamstvám, dezinformáciám a manipuláciám médií hlavného prúdu, ktoré informujú o dianí vo svete výhradne z pohľadu Spojených štátov či vládnucich elít Európskej únie - respektíve ich miestnych pobočiek v SR. 

         My o tom píšeme úplne slobodne a prinášame pochopiteľne tiež informácie, ktoré oficiálna propaganda pred verejnosťou zamlčuje alebo priamo utajuje. Nás by preto naopak zaujímalo pár odpovedí na otázky, ktoré by sme radi položili Vám - zakladateľom nového "vyšetrovacieho webu". Hlavne pokiaľ ide o jeho prejav, nezávislosť, financovanie, rámcový rozpočet - trebárs  to, akým spôsobom ešte neexistujúci mediálny projekt získal toľko zaujímavých "grantov" - a napriek tomu sa definuje ako "nezávislý". To by určite bolo pre mnoho záujemcov inšpiratívne, lebo za normálnych okolností ide o protirečenie. Vy nám to ale iste presvedčivo objasníte. "

Staronoví zväzáci havlistickej Internacionály

         Potom som zavrel "okno" a ešte chvíľu spomínal na Jána Wericha a dobu, ktorú mi to celé pripomenulo. Ako onedlho potom už Werich opäť nikam nesmel, pretože mu to zakázali tí istí zväzáci, ktorým odmietol dať rozhovor. Kolaboranti s okupačnou brežnevovskou mocou opäť vytvorili "čierne listiny" a v "pokrokových" režimových médiách "vyšetrovali" prejavy tých, kto nešli s nastupujúcim normalizačným hlavným prúdom. A kládli "znepokojené" otázky, ako je možné, že ten či onen ešte smie hovoriť trebárs do televízie: "Ak sa nám tu, súdruhovia, náhodou nevracia ta, kontrarevolúcia ' ."

         Okno, ktorým sme vtedy na okamih nahliadli do záhrady slobody, sa opäť nadlho zavrelo. S príslovečným škrípaním: Hon na všetko, čo akokoľvek "zaváňalo" Západom. Hon na každého, kto nestál "v rade". A tiež bola vojna. Vietnamská. Hrdinský ľud Vietnamu sa bránil americkej agresii. Niektorí sme si mysleli, že v skutočnosti komunistický Severný Vietnam napadol svojho južného suseda. Ale o tom sa už hovorilo len potichu doma. Mimochodom - nebolo to s tou americkou "bratskou pomocou" napadnutým južnom Vietnamcom tak jednoduché. Ale to už sme sa vôbec nesmeli dozvedieť. Internet napodiv nebol. Ani mobily.

         Prečo na to práve dnes spomínať, keď práve nie je žiadne výročie? Akože nie? Máme rok od Majdanu. Okno sa opäť zatvára. Miesto (sovietskeho) sajuzu je tu Eurosajuz. Miesto Moskvy Washington. Namiesto "vývozu revolúcie" boj za "vývoz demokracie". Miesto komunistickej internacionály tá socialistická. Miesto Vietnamu Ukrajina. Rovnaké sú naopak čiernej listiny "nepohodlných" a ďaleko lepšie monitorovanie a vyšetrovanie každého s trochu odlišným názorom. Aj tí zväzáci sú v podstate rovnakí.

         Keby neboli smiešni, šiel by z nich strach. Po prevrate 1989 obsadili uvoľnené miesta v politike, ale - predovšetkým - v médiách. Dvadsaťpäť rokov potom sú z nich už praví dospelí boľševici. Ich "sovietsku" ideológiou je americký mccainovský Neokonzervativizmus - v českých pomeroch zvaný Havlistická internacionála. Ich heslom je ako vždy - Kto nejde s nami, je ... "triedny nepriateľ". Len o sebe netvrdia, že sú proletári, ale ... "intelektuálne elity".

Veľká tetka strýčka Sama

         " Spúšťame nový internetový denník, kde chceme mapovať väzby a kontakty ľudí, ktorí v ​​tejto krajine majú vplyv. A to z najrôznejších častí spoločnosti. Ako vrcholne aktuálny napríklad vidím mapu vplyvu Ruska na tuzemský verejný sektor, ktorú sme už začali spracovávať , " povedala Sabina Slonková, ktorá stojí na čele tohto určite finančne náročného projektu. Jeho prevádzka bude podľa nej pokrytá zo zákaziek, ktoré zaisťuje vydavateľstvo , z grantov a vlastných zdrojov . Podľa niekoľkých zdrojov už teraz má k dispozícii cez desať miliónov. 

         Premena ako z Franza Kafku: Doteraz museli médiá žiť z inzercie, alebo príspevkov čitateľov či sponzorov. Slonkovej zväzáci z amerického Kováka však majú postarané. Môžu sa preto plne sústrediť na zber "spravodajských informácií", ktoré ich kolegovia z tajných služieb - nemajúc vlastné médiá - dostávali do verejného priestoru doteraz predsa len ťažšie. Zo zväzovania a odposluchov potom ich "spojky" vyrábali kauzy slúžiace ku škandalizácii, ohováraniu a ničeniu profesionálnej alebo občianskej povesti "záujmových osôb". Potiaľto nič nové, Sabina Slonková sa tým živila vlastne vždy. Je "zaslúžilá", takže za odmenu bude pracovať pre zámožných amerických "klientov". A pretože - ako vieme nielen od Snowdena - taká CIA je určite lepšie vybavená ako treba česká BIS, máme sa určite na čo tešiť. To bude, páni, info-zábava!

         Ony "granty", z ktorých podľa jej vlastných slov bude prevádzka zaistená, sú pôvabne priezračné a vskutku transparentné. Jeden z nich je potrebné od spravodajskej agentúry prifarenej k ČT, riadenej už roky Šimonom Pankom, "Človek v tiesni". 

         Takže až budete zase posielať dary na domnelé "humanitárne akcie" tejto organizácie (zúčastňujúcej sa mimochodom pred rokom veľmi aktívne na Majdane), viete, komu svoje peniaze posielate.

Idealisti z dolárových tlačiarní

         A snáď ešte lepší je grant od " zapísaného spolku "(tak znie oficiálny názov podľa nového Občianskeho zákonníka) s typicky českým názvom Free Czech Media. Bohatá organizácie. Vlani v novembri ju v Prahe založili "novinári" Pavel Šafr ,  Tomáš Klvaňa ,  Barbora Tachecí a Jan Jandourek .

         "Naším cieľom je sledovať prípady mocenskej manipulácie, skrytej cenzúry a zrejmej autocenzúry, ktoré sa množia v kľúčových českých médiách," povedal na ustanovujúcej schôdzi novozvolený predseda združenia Pavol Šafr.

         Títo "idealisti" majú zjavne peňazí ako pliev. Nielenže z nich financujú svoje vlastné aktivity (založili okrem iného web Slobodné fórum), ale ešte im zostalo aj pre pani Slonkovú. Ak nebude vtip v tom, že sú "Neziskovka", ktorá tiež dostáva skvelé "granty", hoci jej zakladatelia "za dlhy neručí". Iste sa ich ale obávať nemusia. Aspoň kým FED (americká centrálna banka) bude chrliť tony potlačených papierikov zvaných doláre, ktoré sú podložené vojenskou silou Spojených štátov, takže za ne zatiaľ všetci musia obchodovať s ropou - ak nechcú skončiť ako Saddám či Kaddáfí.

Demokrati každým kúskom

         Je to proste dobrá spoločnosť s ušľachtilými cieľmi. Demokrati každým kúskom. Pluralita názorov je pre nich zákonom. Ostatne píše o tom jasne na spomínanom webe SF (názov iste len náhodou kopíruje niekdajšej OF), jeden zo zakladateľov Tomáš Klvaňa. Varuje pred určite aktuálne najvážnejším nebezpečenstvom nášho štátu, "rusifikáciou" verejného priestoru:

         "Dnes je normálne, keď v médiách verejnej služby svoje klamstvá voľne šíria ľudia ako Barabanov a Petr Hájek , ktorí sa svojimi prejavmi v ničom nelíšia od klamstiev Putinových . Do rozhlasu a televízie sú braní ako dôveryhodní "zástupcovia druhej strany argumentu" a zriedkakedy ich výmysly uvedú redaktori na pravú mieru . Že to vôbec môžu robiť, je smutným zlyhaním nás, prozápadne orientovaných intelektuálnych elít . 

         Smerom k Rusku nás ale netlačia  svojím okolím len bývalý prezident Václav Klaus, u ktorého by ste v minulosti museli dlho hľadať jeden jediný postoj, ktorý by bol proti záujmom Moskvy, prezident Zeman, ktorý verí viac hanebným klamstvám ministra Lavrova ako satelitným kamerám a fotoaparátom spojencov v EÚ a NATO (...) K Rusku sa tlačíme predovšetkým sami tým, že umožňujeme, čo sa tu v poslednej dobe odohráva.

         Ak proti rusifikácii Česka (...) v nasledujúcich niekoľkých rokoch česká občianska spoločnosť dôrazne nevystúpi a tento trend nezvráti , potom Amen s nami. "

Vojne musíme zabrániť

         Takže mám "zaracha" pre rozhlas a televíziu "verejnej služby". Že by som kvôli tomu nespal, to teda práve nie. Mám skôr obavy, aby teraz kvôli mne ešte Klvaňovia nevyrazili tých redaktorov, čo nedokázali "uviesť (moje) výmysly na pravú mieru".

         Predsa len - tie spomienky na úplne rovnaké boľševikmi za Husákovej normalizácie vo mne ešte úplne nevybledli. Viem, ako to chodilo - a opäť už chodí. Tiež vtedy mi nejakí Klvaňovia za " voľne šírené lži " o zničujúcich metódach vtedajších kolaborantov dali načas zaracha.

         Jediný rozdiel je v tom, že dnes nejdú príkazy zo sovietskej, ale americkej ambasády. Zväzáci a zaplatení kolaboranti sa však od svojich predchodcov nelíšia ani metódami, ani slovníkom. Nemôžu. Sú rovnakej krvi, povedané s Mauglím Rudyard Kipling - z rovnakej džungle.

         Čo je však asi jediné hodné pozornosti - ako si sú tie naše "prozápadne orientované intelektuálnej elity" isté svojou mocou. Už ich ani nenapadne, aby sa, ako predtým trebárs trochu "skrývali". Idú na to po boľševicky čelne: Ten áno, ten nie, tamten ešte smie, týchto budeme "vyšetrovať" (skrze "investigatívny" web súdružky Slonkovej).

         Tamtomu (zhodou okolností prezidentovi ČR) zase už "neumožníme", aby vo verejnom priestore šírili "hanebné klamstvá ministra Lavrova" . Teraz už budeme v médiách "verejnej služby" ukazovať iba (tak ako doteraz) "dôkazy o ruskej agresii" zo "satelitných kamier a fotoaparátov spojencov v EÚ a NATO " - teda až konečne nejaké zverejnia, a neukáže sa vzápätí, že sú to opäť podvrhy.

         Chcú, aby z nich išiel strach. Sú však úbohí a smiešni. Strach ale musíme mať z ich dnes už úplne otvorených sponzorov spoza Atlantického oceánu až Bruselu. Po roku od Majdanu je vojna, na ktorú nás majú pripraviť tunajšie Piate kolóny, bližšie, než kedykoľvek po roku 1989. Musíme jej za každú cenu zabrániť. Napriek Slonkovým a Klvaňom.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.