Choď na obsah Choď na menu
 


Rok po Majdane

Európa je bojiskom.Maďarsko - "operačná zóna"?Americke Piate kolóny v pohotovosti.Je Kalousek nový Biľak a Schwarzenberg Husákov klon?

29. 12. 2014

 

PETR HÁJEK .

         Rok po tom, čo sa politický slovník rozšíril o slovo "Majdan", je Európa bojiskom. Väčšine občanov v krajinách EÚ sa to tak možno nezdá, pretože majú úplne iné starosti, ale politické elity Bruselu a Washingtonu vo vojne s Ruskom už nepochybne sú. Štátny prevrat na Ukrajine, odštartovaný práve okupáciou hlavného kyjevského námestia, smeroval inam, než sa väčšine nezasvätených spočiatku zdalo: Západ, zvlášť potom Spojené štáty, si zvolil Ukrajinu za nástupište k útoku na Ruskú federáciu. Rusko, vedené "neposlušným" prezidentom Putinom, totiž zvolilo inú cestu, než diktoval dovtedy neobmedzený zámorský hegemón svetovej politiky.

Báječní demokratickí fašisti v Kyjeve

         Američania a Brusel v pocite neobmedzené vojenskej a technologickej sily však ignorovali známy "prírodný zákon", hoci práve on ich na mnohých iných miestach planéty v poslednej dobe už párkrát dostal do úzkych: Žiadny plán nikdy nevyjde . Ľudia sú viac než len položka v strategických plánoch a ich konanie, hoci z veľkej časti ovládané nástrojmi mediokracie, má napriek tomu vlastnú dynamiku. A práve to sa stalo aj v tomto prípade.

         Spočiatku išlo všetko ako po masle: Demokraticky zvolený ukrajinský prezident Janukovyč nepochopil, kto proti nemu stojí. Keď si na poslednú chvíľu uvedomil, že podpísať dohodu s EÚ sa pre jeho krajinu rovná samovražde, urobil smrtiacu chybu, vlastne samovraždu: Nepodpísal. 

         Už po pár týždňoch bol americkým "Euromajdanom" zvrhnutý. Sily, do ktorých USA podľa vlastných slov "nainvestovaly" päť miliárd dolárov, vykonali štátny prevrat typu "farebná revolúcia" vcelku ľahko. Čo na tom, že sú to dedičia nacistu Stepana BANDERU či ďalšie tu skryté tu úplne otvorené fašistické štruktúry? Náhle sa z nich podľa Washingtonu a Bruselu stali príkladní demokrati, pretože nenávidia Rusko a chceli by ho vymazať z mapy sveta. Nacistické znaky a metódy sú preto razom len taký "svojráz miestneho folklóru".

         "Pokrokové" západné elity, ktoré inak tak úzkostlivo "bojujú" proti "extrémistom" - ako označujú všetkých, kto v EÚ demokratickými metódami usilujú o zachovanie národných štátov - náhle pre tento jediný prípad otočili do protismeru. Fašistickú juntu vyzbrojujú, vytvárajú pre ňu politické krytie, uznávajú absurdné "voľby", ktoré ju formálne "legitimizujú". Podporujú ju v šialenej občianskej vojne, ktorú pučisti vyvolali prevratom, pretože jeho dôsledky odmietli fašistickým terorom bezprostredne ohrozené východné regióny. 

         Organizujú "operácie pod falošnou vlajkou" (zostrelenie boeingu MH 17), spúšťajú hospodársku vojnu proti Rusku, až na samú kritickú hranicu zvyšujú medzinárodné napätie. A predovšetkým súčasne rozpútali od čias prvej studenej vojny nevídanú propagandistickú protiruskú kampaň, ktorej zmyslom je pripraviť verejnosť svojich krajín na potenciálnu vojnu.

Lenže potom sa NIEČO zadrhlo.

Zádrhel

         Amerika je od konfliktu ďaleko, pre tamojšiu verejnosť je to len ďalšia "televízna vojna". Preto sa ju darí manipulovať miestnej mediokracií relatívne ľahko. Aj tam sa síce ozývajú stále silnejšie hlasy mnohých významných osobností, ktoré - najmä v nezávislých internetových médiách - nazývajú veci pravými menami a varujú pred šialenými zámery Washingtonu. Pred slabosťou prezidenta Obamu (pochopiteľne nositeľa Nobelovej ceny za mier), ktorý je už len figúrkou v rukách "neokonov", bývalých marxistov, ktorí po páde Železnej opony zamenili "vývoz revolúcie" za "vývoz demokracie". Všetko s rovnakou svetovládnou víziou.

         Iné to je však v Európe. Tu vojnoví stratégovia začínajú celkom ostro narážať. Aj v kľúčových krajinách ako je Nemecko sa dvíha vlna odporu proti výrobe nenávistnej vojnovej psychózy voči Rusku. Nielen pre to, že práve Nemci majú s podobnými pokusmi "Drang nach Osten" svoje historické skúsenosti. Uvedomujú si však, že ich vlastné elity - kancelárka Merkelová na mieste prvom - konajú fakticky proti záujmom svojej krajiny.

A mnohí začínajú chápať - a predovšetkým dosť hlasno hovoriť - že náhly protiruský obrat nemeckej vlády, ktorá bola spočiatku skôr zdržanlivá, nemá značku made in Germany:         Opäť im bolo celkom drsne pripomenuté, že Nemecko je dodnes fakticky okupovanou porazenou krajinou, ktorej vláda je v okamihoch krízy iba bábkou v rukách amerických spoluvíťazov druhej svetovej vojny. 

         Lenže rozumnejších z Nemcov vôbec neláka predstava, že sa majú stať - tentoraz nie vlastnou vinou - opäť baranidlom, cez ktoré si v ovzduší konfrontácie jadrových veľmocí bude Washington riešiť svoje fatálne problémy , predovšetkým s dolárom.

Ešte zložitejšie problémy majú však Američania v krajinách, ktoré s ukrajinským konfliktom susedia takmer bezprostredne. Celá stredná Európa - okrem Poľska, ktoré z historických dôvodov stále túži po "ruskom skalpe" - sa začína stavať na zadné.

Kopírovanie Majdanu

         Česká republika, Slovensko, Rakúsko, ale na prvom mieste dnes Maďarsko dávajú zreteľne najavo, že primitívna protiruská kampaň, vedúca k pretrhnutiu hospodárskych, politických a kultúrnych väzieb s Ruskom podľa záujmových nôt Washingtone, by pre nich mala ničivé dôsledky. Hlavní nositelia týchto "disidentských" postojov sa preto vzápätí stávajú cieľom politických útokov, organizovaných z amerických ambasád (sídla tajných služieb na danom "spojeneckom" územie) ako cez kopirák. 

         Že ide nominálne o spojenca? Ako sa podľa Američanov zaobchádza so spojencami vieme dobre aj bez toho, čo uniklo "zo správ" zradcu Snowdena ". A pretože sa model "Majdan" tak skvele osvedčil, nie je dôvod na ňom niečo meniť. Aspoň si to myslia americkí strategickí "experti", ktorí svetu za svojím východným pobrežím tradične absolútne nerozumejú.

         Všade - najmä v krajinách Strednej Európy - vynakladajú preto Spojené štáty už dlho obrovské finančné prostriedky na "potravu" pre miestne Piate kolóny - realizačné tímy svojich záujmov: Predovšetkým pre takzvané Mimovládne organizácie (MVO). Teda skupiny, ktoré sa zásadne v krajinách svojho pôsobenia nezúčastňujú volieb, ale skrze mediálne "cunami" sú vždy pripravené rozpútať nepokoje. A tie zase pomocou mediokracie majú vytvoriť vo verejnosti dojem, že je celá krajina na nohách - proti "nepriateľom" - teda zvyčajne riadne zvoleným ale "neposlušným" politickým predstaviteľom.

         U nás to najprv v "predpremiére" predviedli inou metódou - lebo to bolo ešte v ére "pred Majdanom". Pád Nečasovej vlády zorganizovala a vykonala prokurátorsko-policajná mafia otvorene sa opierajúca priamo o americkú ambasáde v Prahe. Dôvodom bol Temelín, respektíve nebezpečenstvo, že ho nedostaví Westinghouse - náhrada za stornovaný "radar", ktorý k nám mal konečne priniesť "bezpečia" americkej vojenskej základne.

         Zato v ére "po Majdane" už to prebieha štandardne: Mediálny lynč údajne "proruskeho" prezidenta Zemana a nasledujúce "povstanie Červených gárd" proti hlave štátu počas osláv 25. výročia štátneho prevratu z roku 1989, boli malou "ochutnávkou" - a zlovestnou vyhrážkou .

Na rade je Maďarsko

         V tejto súvislosti je pozoruhodné, ako z našich médií úplne zmizli akékoľvek informácie o situácii v Maďarsku. Pripomeňme, že premiér Orbán bol u našich južných "skorosusedov" dvakrát za sebou zvolený absolútnou väčšinou, jeho demokratická legitimácia je teda úplne nespochybniteľná. Lenže dal súčasne tiež jasne najavo, že prípravy na vojnu s Ruskom odmieta. 

         A že - napriek tomu, že aj jeho krajina je pod bruselským protektorátom - chce primárne slúžiť záujmom svojho štátu. A to dokonca aj keby mal EÚ opustiť. Nehovoriac o tom, že pochybuje o zmysluplnosti sankcií proti Rusku - podobne ako prezident Zeman, slovenský premiér Fico či rakúski politici.

         Lenže navyše ešte bude stavať svoju jadrovú elektráreň s pomocou ruských firiem (a financovanie) a trúfa si celkom nahlas oponovať aj "priateľskému štuchancu": Americkým "sankciám" voči rade maďarských osobností, ktoré (podobne ako mnoho ruských) teraz nesmú vyjsť do zámorskej krajiny zasľúbenej.

         To české mediálne ticho je príznačné a hrozivé. Autor týchto riadkov pred časom na protiprúd varoval, že Maďarsko - ak sa "neumúdri" - zrejme čaká podobný scenár ako u nás s Nečasovou vládou. Maďarské médiá si toho všimli, a preto som poskytol v tejto súvislosti rade médií vrátane maďarskej verejnoprávnej televízie rozhovor. Toho si u nás všimol časopis Týždeň. Prelomil na okamih "maďarské mlčanie", ale len pre to, aby napísal, že maďarské médiá vraj toto moje varovanie pokladajú za bláznivé. Podotkneme, že zhruba z dvadsiatich novín a časopisov, ktoré moje slová tak či onak komentovali, sa takto vyjadril jediný: "zhodou okolností" financovaný istým pánom Sorosom, ktorý "farebné revolúcie" ako je známe "produkuje" ako na bežiacom páse.

Operačný zóna

         V Maďarsku práve naplno pokračuje scenár, ktorý má v našom regióne zvrhnúť ďalšiu demokraticky zvolenú vládu pouličnými "gardami". Len o tom u nás skoro nič nevieme. Magyar Nemzet (Maďarský národ ), konzervatívny denník názorovo blízky strane Fidesz premiéra Viktora Orbána pod titulkom " Kyjevský scenár so západnými výrobcami? " píše:

         "Hoci v Budapešti nelietajú Molotovove koktaily a netečie krv, ako tomu bolo minulý rok rovnakou dobou v Kyjeve, je veľa dôvodov skúmať paralely a logické súvislosti udalostí, ktoré sa odohrávajú na budapeštianskom Kossuthovom námestí.

         Scenár je totiž rovnaký: len sme doteraz v jeho skoršom bode. V tom, v ktorom študenti a mimovládne organizácie (MVO) so silnou podporou Ameriky začali "protestovať". V uliciach sa objavili davy, skandujúce slogany o nevyhnutnosti členstva v Európskej únii aj protikorupčné heslá.

         A ako vieme, v Budapešti to vyzerá presne rovnako: ako by sa celé mesto dalo na pochod. Ulice pretekajú maďarskými kolegami ukrajinských "pokojných protestujúcich" - sem tam v sprievode amerického atašé Andre Goodfrienda. Na námestiach sú dodnes.

Nasledujúcim bodom ukrajinského scenára je vstup extrémnej pravice na scénu. Než padnú prvé výstrely a niekto hodí prvého Molotova - aj potom -, "pokojné" demonštrácie samozrejme pokračujú.

         A čo vidíme v dnešnej Budapešti? Protesty na Kossuth "sa ani nepribližuje koncu", pričom sme už videli demonštrantov, hádžúcich sklenené fľaše od piva - vedených Györgyi Budaházym, ktorý už má "na konte" jedno obvinenie zo zločineckej skupiny po tom, čo organizoval ozbrojené útoky a útoky zápalnými fľašami na politikov , ktorých mal tak údajne zastrašovať.

         Všetci si pamätáme, ako kyjevský scenár skončil alebo doteraz končí: Krvavé pouličné nepokoje a oveľa krvavejšia občianska vojna. Mocenské hry vysokej politiky si za minulý rok vyžiadali na Ukrajine tisícky životov.

         Aký bude koniec maďarského scenára, zatiaľ nevieme. Avšak veľa nám môže napovedať fakt, že v rovnakej dobe, kedy si Viktor Orbán začal "sťažovať", vyhlásili Spojené štáty Maďarsko za takzvanú "operačnú zónu".

         Expert na prácu tajných služieb, pán Laszlo Földi, k tomu podotkol, že pokiaľ je štát klasifikovaný ako "operačná zóna", znamená to, že sú tu dané možnosti jej internými smernicami dovoľujúcimi takmer všetko. A - to je nutné zdôrazniť - ďalej vyhlásil, že štáty, ktoré sú vo vzťahu spojeneckom, proti sebe podobné kroky nepodnikajú. "

Zdroj.

Sme tiež v "zóne"?

         Je preto veľmi dôležité sledovať, aký bude výsledok americkej operácie v Maďarsku. Podarí sa zvrhnúť Orbánovu vládu? Alebo naopak zaradí Viktor Orbán "spiatočku"? Podľa toho budeme totiž vedieť, ako ďaleko sú ochotní Američania vo svojich európskych satelitoch zájsť. A nebude to dôležitá informácia len pre prezidenta Zemana či občas lavírujúceho premiéra Sobotku, rovnako ako pre premiéra Fica a Rakúšanov.

         Američania si totiž práve zjavne skúšajú nový part svojej mocenskej európskej hry: Skončila doba "súdružského dohovárania". Idú na to naostro. Zmluva TTIP, ktorú chcú vnútiť EÚ a proti ktorej už existuje petícia podpísaná miliónom ľudí zo všetkých štátov únie, patrí k tomu istému práve tak. Európa sa proste americkým záujmom musí podrobiť - po dobrom, či po zlom. 

         Tak trochu Janukovyčova dilema: Má sa ekonomicky zničiť a súčasne poslúžiť ako vojnový štít Veľkého brata pre dobrodružstvo s Ruskom? Dobrovoľne. Ak nie, pôjde to maďarským modelom.

         Žiadny plán síce nevyjde. Ale aj jeho trosky nás môžu stáť veľa. Možno všetko. Naša pražská schwarzenbergovská Piata kolóna v uliciach a v médiách tomu nadšene tlieska a produkuje propagandistické orgie ako jej predchodcovia v minulom režime. A ako oni netušia, že ich to nakoniec tiež zmetie. História sa opakuje. My niektorí, ktorí ešte pamätáme takzvanú Pražskú jar 1968, máme tak trochu pocit deja vu - len v opačnom garde. 

         Bilakovia sa volajú Kalousek a spol., Schwarzenberg by si podľa posledného rozhovoru prial predsa len vyšplhať sa po amerických chrbte na Hrad a stať sa tak novým Husákom. Patrí k "zdravému jadru". S tým rozdielom, že Moskva a "svetová revolúcia" majú aktuálne domov na východnom pobreží Spojených štátov.

Nezmysel? Vôbec nie. Je to dokonca ešte oveľa horšie. História sa totiž nikdy úplne neopakuje. Reprízy katastrof bývajú vždy ešte temnejšie. 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.