Choď na obsah Choď na menu
 


Supy sa zlietajú

Nechá sa vzbúrenec ponížiť? Merkelová odmietla žiadosť Atén. Na gréckej kríze najviac zarába Nemecko. Podvodné konanie s ministrom financií. Začiatok konca?

19. 2. 2015

 

        

         Nemecko dnes odmietlo oficiálnu žiadosť Grécka o polročné predĺženie finančnej pomoci od štátov eurozóny, ktorá by krajinu krátkodobo finančne zaistila. Odmietnutie z Berlína pritom prišlo len krátko po tom, čo Európska komisia označila grécku žiadosť ako pozitívny krok a možnú cestu ku kompromisu, uviedla BBC.

Krach rozhovorov

         Čo sa vlastne zbehlo v pondelok na rokovaní skupiny ministrov financií krajín eurozóny s Gréckom? Prečo všetko skončilo odchodom Grécka z rokovaní? Koncom minulého týždňa bola situácia iná - Tsipras veril v dohodu a viedol priateľský rozhovor s Junckerom a s predstaviteľmi Trojky. V pondelok, po krachu rozhovorov, však rozčúlene poukazoval na to, že návrh predložený Grécku na podpis neobsahoval nič z toho, na čom sa s Trojkou v minulom týždni dohodli.

         Teraz zaznievajú silné slová o Grexitu (odchodu Grécka z eurozóny), o krachu, o tom, že grécka vláda koná nezodpovedne. Nemecká tlač jednotne napáda gréckeho ministra financií Varoufakisa a označuje ho za "takmer nehanebného", "zlého krízového manažéra", "vyjednávača bez znalosti trhov a politiky, ktorého nemožno brať vážne", "nerozumného" a "nevychovaného" (Deutsche Welle).

         Zúrivosť nemeckých médií nepriamo potvrdzuje správy z gréckych novín, že nemecký veľvyslanec v Aténach požiadal gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, aby svojho ministra financií vymenil. Sociálno - demokratická strana SPD, koaličný partner Merkelovej, vyjadrila rovnakú požiadavku a náznaky, prichádzajúce z Paríža, potvrdzujú, že ani tam nie sú gréckym ministrom financií nijako nadšení.

Nemecko torpédovalo dohodu EÚ s Gréckom

         Prečo dopadá na Varoufakisa toľko zloby? Vysvetlenie je jednoduché. Varoufakis  je schopný, nedal sa zlomiť a transparentne zverejnil, čo sa na pondelkovom rokovaní medzi Gréckom a skupinou eurozóny skutočne odohralo. Povedal médiám, že pred rokovaním skupiny eurozóny mu komisár pre menové záležitosti EÚ, Pierre Moscovici, odovzdal koncept, pod ktorý by sa Varoufakis milerád podpísal.

         Námestník gréckeho ministra financií, Eykleidis Tsakalotos, na svojom facebookovom účte napísal, že tento návrh bol kompromisnou dohodou schválenou Draghim (ECB), Lagardeovú (MMF) a Moscovicim (EÚ).

         Oficiálni veritelia Grécka, tzv. Trojka (EÚ, MMF a ECB), v ňom boli voči Grécku o niečo miernejší. Uznali humanitárnu krízu v Grécku, súhlasili so štvormesačným prechodným programom vrátane technickej pomoci zo strany EÚ. Dokument neobsahoval zmienku o privatizácii, reforme pracovného práva alebo dôchodkového systému, ktoré sú pre novú grécku vládu neprijateľné.

         Krátko pred začiatkom rokovaní však vodcu euroskupiny, Jeroen Dijsselbloem, odovzdal gréckemu ministrovi financií iný koncept, úplne odlišný. Tento nový návrh obsahoval nielen zmienku o predĺžení súčasného programu na 6 mesiacov, ale aj formuláciu, že "grécka vláda uznáva svoj silný záväzok nepodnikať jednostranné kroky a spolupracovať v úzkom súlade s európskymi a medzinárodnými partnermi najmä v oblasti daňovej politiky, privatizácie, reforiem pracovného práva , dôchodkového systému a finančného sektora. "

         Čo sa vlastne stalo? Tsakalotos na Facebooku píše, že návrh, ktorý odovzdal Varoufakisovi Moscovici bol "zostrelený" Dijsselbloemom pravdepodobne na nátlak Nemecka. Bolo to teda Nemecko, kto torpédoval pondelkové dohodu Euroskupiny s Gréckom?

Grécko odmietlo vonkajší tlak

         Malo by pre to dobré dôvody. V sobotu totiž Tsipras oznámil, že Grécko je pripravené uskutočniť 70% požadovaných reforiem. Zvyšných 30% označil za toxické voči Grécku - privatizáciu, reformu pracovného práva a dôchodkového systému. Povedal, že "grécky ľud dal vo voľbách jasne najavo, že o jeho dôstojnosti sa nepodarí žiadne vyjednávanie" a že liberalizáciu pracovného trhu bude grécka vláda diskutovať s pracujúcimi a dôchodcami: "Čokoľvek urobíme, urobíme na základe vnútroštátneho dialógu, nebudeme vydávať zákony vynútené vonkajším tlakom. "

         Ďalej vyhlásil, že grécka vláda prehodnotí dohodu za 1,2 miliardy eur, ktorá by dovolila Nemecku sprivatizovať 14 gréckych regionálnych letísk a že Atény tiež zastavia privatizáciu dvoch prístavov. 

         Na podporu Tsiprasa prebiehali v tom čase demonštrácie v mestách krajín Európskej únie vrátane Nemecka.

         Vyhlásením Varoufakise sa v pondelok zrútil mýtus, že na schôdzke skupiny eurozóny prebiehajú nejaké diskusie či rokovania. Dôkazom je, že dva návrhy pripravili najvyšší úradníci Euroskupiny (Dijsselbloem a Moscovici) ešte pred zasadnutím.

Všetko je vopred dohodnuté

         Čo teda vlastne robili ministri financií eurozóny počas stretnutia? Majú vôbec ešte nejaké slovo pri formovaní politiky eurozóny? Alebo tam len posedávajú a dostávajú nemalé platy za to, že odsúhlasia, čo im vrcholní úradníci eurozóny nadiktujú? Žiadne diskusie evidentne neprebiehajú. Všetko je vopred dohodnuté vodcamii Euroskupiny "pravdepodobne na nátlak Nemecka" a podané vydieraním "ber alebo nechaj byť".

         Niekoľko ministrov financií eurozóny neskôr po stretnutí oznámilo, že Grécko nepredložilo žiadne návrhy. V odpovedi na to Grécko publikovalo tridsaťstránkový tzv. Varoufakisův súbor, ktorý obsahoval : prejavy Varoufakisa na dvoch stretnutiach euroskupiny vo februári s návrhmi opatrení, návrhmi Moscovici a Dijsselbloema, referencie na výsledky práce technických tímov oboch strán, štúdiu pre reguláciu gréckeho dlhu (120% HDP v 2020), žiadosť o dotácie pre prechodné obdobie 4-6 mesiacov, tri záväzky gréckej vlády svojim veriteľom, požiadavka rozpočtového prebytku 1,5% v 2015, špecifikácii štyroch červených čiar, sedem návrhov reforiem v oblasti daňových únikov, prečerpávania rozpočtu atď .; reformy majú byť aplikované v súčinosti s OECD.

         V utorok ráno počas zasadnutia Rady ECOFIN Pierre Moscovici pred novinármi vylúčil, že by bola Európa ohľadom prístupu k Grécku rozdelená. Nevysvetlil však, ako je možné, že boli gréckemu ministrovi financií predložené dva natoľko rozdielne koncepty.

Nemci demonštrovali na podporu Grékov

         A ani Dijsselbloem sa so žiadnym vysvetlením nenamáhal. Alexis Tripras neskôr vo svojom príhovore pre parlamentnú skupinu Syrizy uviedol: "Nemysleli sme si, že by sme mohli naše problémy prekonať za tri týždne. Hoci občan už necíti opovrhnutie a roztrpčenie. Určití ľudia sa už nemôžu správať, ako keby Grécko bolo kolóniou. Nebudeme rokovať s termínmi a nájdeme riešenie. dodržíme svoje záväzky voči ľuďom. neústúpime od nášho vládneho programu, ako sme to povedali a ako sme to tiež mysleli. Helénska demokracia nebude vydieraná a nebude tiež nikoho vydierať. Hovoríme s EÚ ako s rovnocenným partnerom. Prvýkrát niekto povedal 'Nie' a tiež to tak mienil. "

         K Nemecku: "Od nemeckého ľudu nás nič nedelí. Všetci sme videli, ako nám demonštráciami vyjadril svoju podporu a solidaritu. "S odkazom na karikatúru v novinách Syrizy, ktorá ukazuje Schäubleho v nacistickej uniforme, Tsipras povedal:" Je to veľmi nešťastný krok. Nikto nie je oprávnený si pohrávať s duchmi minulosti - a to ani v žarte. "

         Poznámku nemeckého ministra financií Schäubleho, že ľutuje Grékov a ich nezodpovednú vládu, Tsipras komentoval: "Pán Schäuble stratil trpezlivosť a vyjadril sa voči Grékom pohŕdavo. Môžem povedať, že by bolo lepšie ľutovať ľudí, ktorí chodia s hlavou sklonenou. Tie by mal poľutovať červené čiary stanovené Gréckom sú červenými čiarami všetkých ľudí v Európe.

Vydieranie Grécko neustúpi

         Ľudia sa k nám obracajú pre úľavu od katastrofálnych úsporných opatrení a pre obrat k tomu, čo nazývame trvalo udržateľným rozvojom. "K legislatíve:" Vo štvrtok podáme prvé návrhy zákonov sociálnej záchrany, aby sme ľuďom ochránili domovy (návrh na zákaz konfiškácie domov, v ktorých rezident trvale býva a opatrenia pre splácanie dlhov občanov voči štátu vo viac než 100 splátkach). Druhý návrh zákona skoncuje so stredovekými pracovnými podmienkami vytvorenými Trojkou. "

         K rokovaniam s Euroskupinou: "To, čo chceme, je riešenie, nie roztržka alebo rozdelenie. Pred zasadnutím Euroskupiny a po prebehnutých konzultáciách sme vzali na vedomie návrh spoločného komuniké pána Moscovici, ktorý mal byť základom pre rokovania. V rámci našich červených čiar sme akceptovali , že sa snaží prispieť k vzájomnému riešeniu situácie.

         Návrh sa odvolával na predĺženie zmluvy o pôžičke, ktoré by viedlo k dočasnej dohode ako prechodnej etape k novej zmluve pre rozvoj Grécka. 15 minút pred začiatkom zasadnutia ho pán Dijsselbloem nahradil iným, o ktorom sme nemali ani tušenie. Tento krok nás mal donútiť k dohode.

         To je dôkazom, že v eurozóne existujú kruhy, ktoré chcú podlomiť grécku vládu a zahrávajú sa s budúcnosťou Európy. Rokovania s partnermi nie sú technické, ale hlboko politické a budú mať svoje geopolitické dôsledky. Riešenie príde od politických vodcov a nie od technokratov. Včera 18.2. sme sa na okamih ocitli veľmi blízko okamihu, za päť minút dvanásť. Dnes sme optimistickí. "

Nemecké veto

         Grécka vláda oznámila, že požiada o šesťmesačné predĺženie dohody o pôžičke (nie bailout programu) - teda do augusta. Pôvodne trvala na predĺženie len do mája, ale vyšla svojim európskym partnerom v ústrety. Vláda odsúhlasila začlenenie nasledujúcich podmienok: žiadne opatrenie, ktoré by zaťažovalo rozpočet, predĺženie dotácií, dôležitými kľúčovými slovami sú most, rozvoj a zmena, opatrenia proti humanitárnej kríze, zmeny v pracovnom trhu, ktoré nezaťaží rozpočet. Požiadavka gréckej vlády vychádza z pondelkového návrhu Pierra Moscovici, zatiaľ čo Schaeuble, Juncker & spol. trvajú na návrhu Dijsselbloema, ktorý Grécko odmietlo.

         Ešte pred tým, než bol avizovaný požiadavka Grécka vypracovaný, zavrhol ho nemecký minister financií Schaeuble sa slovami: "Neexistuje žiadna dohoda o pôžičke, existuje iba pomocný program pre Grécko. Grécko môže predĺžiť svoje dohody o pôžičke iba ak uskutoční požadované reformy a úsporné opatrenia. grécko chce viac úverov, ale sú tu nejaké podmienky. Je to o princípe pomôcť im, aby si pomohli sami. "

         Dodajme len, že až doteraz boli všetky grécke nech sociálno - demokratické či pravicovo konzervatívne alebo koaličné vlády voči európskym požiadavkám lojálni. Na princípe "pomôcť im, aby si pomohli sami" sa zo štátneho rozpočtu sanovali súkromné ​​banky, privatizoval sa štátny majetok, zvyšovali sa existujúce dane a vyhlasovali sa nové dane, znižovali sa mzdy a penzie a havarovala sa právna ochrana zamestnancov.

Výsledkom pomoci pre Grécko je krach krajiny

         So "záchranným" bailoutom sa začalo v roku 2010. Výsledkom tejto pomoci je, že od roku 2009 v Grécku: poklesol HDP o 25%, narástol štátny dlh na 185%, nezamestnanosť sa zvýšila na 27%, nezamestnanosť mladých sa zvýšila na 60% , prišlo o prácu cca 1.200.000 ľudí, bolo uzavreté 30% podnikov, platy klesli o 40%, penzie poklesli o 50%, miera chudoby vzrástla o 100%, miera chudoby u detí vzrástla o 41%, zásoby bánk sa znížili o 80 miliárd, počet domácností bez elektriny sa zvýšil o 250%, fondy sociálnej bezpečnosti stratili 35 miliárd, 250.000 vedeckých pracovníkov opustilo Grécko, 10% najbohatších vlastní viac než 56% bohatstva.

         Tí, ktorým tento vývoj vyhovuje, sa pokúsi urobiť z novej gréckej vlády exemplárny prípad. Potrebujú totiž zastrašiť ostatných reformátorov, ktorí sa na svoj vstup do vysokej politiky ešte len chystajú - napr. Predstaviteľa strany Podemos v Španielsku. 

         Tsipras sa so svojou víziou Európskej únie spriatelených spolupracujúcich krajín poriadne "sekol". EÚ je len nástrojom, ktorý supom umožňuje hodovať na slabších štátoch.

Zdroj .

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.