Ukrajina, tras sa. Posielame ti zbraň hromadného ničenia - Mikloša
Ukrajina, tras sa. Posielame ti zbraň hromadného ničenia. Čaká ťa peklo, separatisti si môžu mädliť ruky, znie výsmešne zo Slovenska
2015-03-02 (11:51)
Na Ukrajinu vraj dorazila zo Západu zbraň hromadného ničenia. Nejedná sa však o žiadny zázračný produkt vojenského výskumu, ale o bývalého slovenského ministra financií a obľúbenca nadnárodných korporácií Ivana Mikloša.
Ten totiž v Kyjeve radí Jaceňukovej vláde s hospodárskymi reformácie a jeho kolega zo slovenského parlamentu Luboš Blaha očakáva, že jeho rady budú pre občianskou vojnou zdecimovanú krajinu tou poslednou ranou.
Bývalý slovenský minister financií Ivan Mikloš teraz radí v Kyjeve ukrajinskej vláde, ako vykonať hospodárske reformy. Okrem iného sa vyslovil pre okamžité uvoľnenie doteraz regulovaných cien plynu a tepla, lebo teraz už vraj nie je iná cesta, aj keď to ľudí bude bolieť.
O súčasnej vláde premiéra Jaceňuka a prezidentovi Porošenko sa vyjadril veľmi pochvalne, tak, že takú dobrú reprezentáciu vraj Ukrajina za celú svoju samostatnú existenciu nemala.
Celý rozhovor s Ivanom Miklošom TU
Na Miklošov obsiahly rozhovor pre český server Česká pozícia zareagoval pre Luboš Blaha, slovenský poslanec z vládnej strany SMER a takisto akademický politológ pôsobiaci v slovenskej akadémii vied.
Podľa neho by sa Ukrajinci mali experta spoza Karpát skôr obávať.
Celý komentár Ľuboša blaha v origináli:
Ivan Mikloš je na Slovensku symbol. No nie je to symbol ničoho dobrého. Je symbolom toho najvulgárnejšieho neoliberalizmu a sociálneho cynizmu, aký si možno predstaviť. Počas druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2002-2006 bol nositeľom tvrdého škrtania, vďaka ktorému sa podarilo prakticky zlikvidovať sociálny štát na Slovensku. Medzi pravičiarmi sa stal obľúbeným radikálom, medzi bežnými ľuďmi symbolom arogancie bohatých.
Ako minister financií presadil rovnú daň, na ktorej zarobili predovšetkým najbohatší, keďže odrazu platili takmer polovičné dane. Zato redistributívne účinky priamych daní sa úplne stratili: Mikloš ešte viac zdecimoval pracujúcu chudobu. Vo vyspelejšej Európe, v ktorej celkom prirodzene platia progresívne dane (bohatí platia vyššie percentá), je to niečo neslýchané, ale na Slovensku si neoliberáli na čele s Miklošom takéto asociálne experimenty dovoliť mohli.
Čím menej vyspelá demokracia, tým viac sa darí rôznym takýmto "miklošom". Schaosená Ukrajina je jeho ďalšou korisťou. Slovensko medzitým dorástlo, demokraticky vyspelo a dnes už rovnú daň nemá. Ficova sociálnodemokratická vláda ju zrušila. Ale dovtedy stihla Miklošova daňová reforma znížiť úroveň prerozdeľovania bohatstva na Slovensku na najnižšie poschodia v Európe. Slovensko sa počas jeho éry premenilo na neoliberálne laboratórium.
Dane sa nakoniec Miklošovi vypomstili, keď sa opätovne stal ministrom financií v Radičovej vláde v rokoch 2010-2012. Najskôr sa zamotal do politického škandálu s nákupom budovy daňového riaditeľstva, ktoré bolo prejavom ťažkého straníckeho klientelizmu. Vzápätí sa politicky a odborne skompromitoval, keď nezvládol prechod daňového úradu na nový informačný systém a daňové úrady na Slovensku prakticky skolabovali. Štát sa za jeho vedenia v podstate vrátil do ekonomického stredoveku. V modernej politike sa takáto nekompetentnosť často nevidí.
Mikloš opúšťal vysokú politiku zahanbený a ponížený. Po prevalení sa kauzy Gorila, ktorá poukázala na podozrenia z prepojenia Dzurindovej vlády s finančnými skupinami, jeho rodná pravicová SDKÚ-DS vo voľbách úplne prepadla. Mikloš sa stiahol a odvtedy je iba rádovým poslancom bez zásadnejšej politickej aktivity.
Mikloš je okrem daňových prechmatov symbolom aj nezvládnutej privatizácie, pri ktorej Slovensko kvôli kurzovým zmenám pripravil o milióny korún. Opäť iba kvôli vlastnej nekompetentnosti. Celkovo, Miklošovo meno je na Slovensku spojené predovšetkým s privatizáciou, keď dokázal spolu s Dzurindom rozpredať slovenské strategické podniky a štát stratil kontrolu nad ekonomikou a sociálnym zmierom v krajine.
Spolupodieľal sa na dôchodkovej reforme, prostredníctvom ktorej došlo k privatizácii polovice dôchodkového systému po vzore čilského pinochetovského modelu. Presadzoval neoliberálne reformy vo všetkých oblastiach, čiže pre neoliberálne kruhy a nadnárodné banky a korporácie sa stal miláčikom. Tie na jeho reformách ryžovali. Preto mu zariadili viacero medzinárodných ocenení, ktorými sa pýši dodnes.
Takto sa zrejme dostal aj k aktuálnej poradcovskej pozícii na Ukrajine. Nadnárodné korporácie, banky a finančné skupiny potrebujú ekonomicky ovládnuť Ukrajinu. Mikloš už raz ukázal, že dokáže zavádzať neoliberálne reformy s mimoriadnou efektivitou, cynizmom a aroganciou. Sociálne dopady na bežných pracujúcich ľudí ho absolútne nezaujímajú. Mikloš kope za kapitál. Ten zahraničný. A bude to robiť aj na Ukrajine.
Na Slovensku sa dnes o Miklošovom angažmá na Ukrajine robia žarty. Najskôr občianska vojna, potom Mikloš. Občianska vojna Ukrajinu načala, Mikloš ju ekonomicky dorazí. Na Slovensku sa mu to takmer podarilo: kým vládol, na Slovensku zlikvidoval sociálny zmier, ľudí vyhnal do ulíc, v krajine rástla chudoba a nerovnosť. Z tých najchudobnejších ľudí vytrieskal to posledné. Ak si bežní Ukrajinci mysleli, že horšiu sociálnu situáciu mať kvôli vojne a korupcii nemôžu, nech sa pripravia na Mikloša: ten zariadi, aby sa im žilo ako v najhoršej nočnej more.
Jedno platí: Miklošov extrémny neoliberálny prístup je sociálne neudržateľný. Na Ukrajine pobudne niekoľko mesiacov a bude ho hnať nový "majdan". Neoliberáli ho posielajú, aby si na rozorvanej Ukrajine skúšali ďalšie spoločenské experimenty. Chcú Ukrajinu rozpredať a skolonizovať. Na toto je Mikloš dobrý, aj keď viackrát ukázal svoju nekompetentnosť pri správe daní. Pre ukrajinských bežných ľudí budú Miklošove reformy peklo. Východní povstalci si môže mädliť ruky: na západ Ukrajiny bola poslaná zbraň hromadného ničenia. Ukrajina, tras sa.